Máte záujem o výučbu španielskeho jazyka? Neváhajte, pretože v týchto dňoch môže práve vás učiť krásna Španielka.
Marina Garcia Sanchez – to je meno dobrovoľníčky komunitárneho programu Európskej Únie – Európska dobrovoľnícka služba (EDS). Marina pochádza zo slnečného Španielska. Vďaka programu EDS, do ktorého je zapojená Nitrianska komunitná nadácia, sa Marina dostala na Slovensko, ako jedno z dvoch dievčat, ktoré budú pomáhať pri zveľaďovaní programu nadácie – Mladí nitrianski filantropi. 27 – ročná, temperamentná španielka, bude zároveň spolupracovať pri výučbe svojho rodného jazyka na našej univerzite.
Prečo si sa rozhodla prísť v rámci EDS práve na Slovensko?
Chcela som mať skúsenosti z práce v neziskovej organizácii a v skutočnosti som chcela ísť práve sem na Slovensko. Lákalo ma to. Vedela som, že úroveň komunitnej nadácie je tu na veľmi dobrej úrovni. Nitrianska komunitná nadácia ma môže naučiť veľa.
Keď už sme pri tom, vedela by si porovnať nadácie v Španielsku a na Slovensku?
Myslím, že nikoho neurazím, ak poviem, že sú približne na rovnakej úrovni. Sú programy alebo oblasti, v ktorých má navrch slovenská strana, a naopak. Vážim si vysokú profesionalitu pracovníkov Nitrianskej komunitnej nadácie, ktorá za svojej existencie pomohla podporiť vyše 500 verejnoprospešných projektov sumou okolo 10 000 000 Sk. Pomaly sa dostáva do povedomia ľudí svojou filantropiou a získava si stále viac grantistov, darcov a priaznivcov.
Ako ťa prijali Slováci? Bolo to správne rozhodnutie prísť sem?
Áno. Som šťastná, pretože ľudia sú na mňa veľmi milí. Pre mňa sú si Slováci a Španieli veľmi podobní. Majú rovnaké povahové vlastnosti a aj vďaka tomu sa tu cítim skoro ako doma.
Našla si tu spriaznené duše?
Mám tu kamarátku aj zo Španielska, s ktorou sa striedame pri učení Španielskeho jazyka na univerzite. Okrem toho sa o mňa starajú tútorky z Mladých nitrianskych filantropov – Ivanka a Katka. Robia to naozaj príkladne. Navštívili so mnou mnohé historické budovy, miesta kam môžem chodiť, kde sú najlepšie reštaurácie, proste všetko. Som im vďačná a mám ich naozaj rada.
Nitru máš teda prechodenú. Ako sa ti páči?
Môžem povedať len jedno. Možno to bude znieť čudne, ale mne sa Nitra veľmi podobá na Dublin. Sú rovnako krásne, historické a zelenéJ
Na Slovensku máš stráviť len pol roka. Čo potom?
Keď tu skončím, chcela by som sa vrátiť do Španielska. Ešte presne neviem do akého mesta, ale viem, že by som mohla robiť niečo v oblasti kultúry. Na druhej strane si viem predstaviť, že keby som našla dobrú prácu, že by som žila aj tu na Slovensku.
A čo slovenskí chlapci? Predsa len vidieť exotickú krásku sa im nepodarí každý deň.
Hm (smiech). Slováci sú veľmi pekní, ale ľudia ma už varovali, že aj veľmi hanbliví. O tom svedčí aj fakt, že zatiaľ s nimi nemám osobnú skúsenosť. Môžem zhodnotiť len výzor, a to, čo som počula.
Máš priateľa?
Nie, priateľa nemám ani nehľadám. Ak príde, tak príde. Neriešim to.
Vieš si teda predstaviť aj slovensko – španielsky vzťah?
Áno, viem (smiech). Kľudne by som mohla mať aj Slováka.
Už niekoľko týždňov učíš na Univerzite Konštantína Filozofa Španielčinu. Je to pre teba nová skúsenosť. Ako to hodnotíš?
V tomto momente spolupracujem na výučbe študentov niekoľkých tried manažmentu kultúry a turizmu. Kurz sa realizuje vždy dvakrát do týždňa, v pondelok a v stredu. Striedame sa pri učení s mojou priateľkou, Cristinou Tovar, španielskou učiteľkou z mesta Sevilla. Ona prednáša jeden týždeň a ja druhý. Máme študentov od 21 do 25 rokov. Sú veľmi milí a disciplinovaní. Rešpektujú nás a vidieť, že sa chcú niečo naučiť. Niektorí z nich majú naozaj vysoký predpoklad hovoriť plynulou Španielčinou. Sú tam aj takí, čo v Španielsku pracovali alebo študovali.
autor článku: Petra Hadžová
autor fotky: Petra Hadžová
