V minulom čísle Občasu Nečasu ste si mohli prečítať rozhovor s bývalou absolventkou katedry žurnalistiky Zuzkou Gulovou, ktorá v súčasnosti pôsobí ako redaktorka domáceho spravodajstva STV. Keďže naša alma mater vychovala veľa mladých ľudí, chceme vám predstaviť ďalších žurnalistov, ktorým sa úspešne podarilo začleniť do sveta médií.
Sympatický Peter Majer, redaktor regionálneho spravodajstva STV, si na ľuďoch najviac cení čestnosť a za svoj novinársky vzor považuje Roberta Haasa. Na moje otázky odpovedala aj mladá a šarmantná reportérka TV JOJ Mária Őlvedyová. Na svojej práci nemá rada, ak sa jej osudy ľudí, o ktorých robí reportáž, stanú bližšími ako by mali. Najradšej relaxuje doma so svojimi najbližšími a dúfa, že raz sa jej podarí nakrútiť cestopis o Paríži.
Ste absolventom/absolventkou Katedry žurnalistiky Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Ako si spomínate na obdobie štúdia?
Peter: Obdobie štúdia bolo zatiaľ mojím najkrajším obdobím v živote. Študujúcim to vysvetľovať nemusím, „nevysokoškoláci“ to zas nepochopia….U mňa sa to obdobie umocnilo aj tým, že som býval na intráku, čo zas nemusím vysvetľovať tým, čo na ňom bývajú :). Stretol som tu vynikajúcich ľudí – či už spolužiakov, profesorov alebo spoluinternátnikov. Niekedy som mal síce pocit, že som si odskočil do Nitry oslavovať a zabávať sa a medzitým si občas odskočiť do školy, ale myslím, že to k vysokoškolskému životu patrí.. S mnohými ľuďmi z internátu sa doteraz kamarátim.
Mária: Musím povedať, že som vysokoškolské štúdium asi neprežívala tak ako ostatní moji spolužiaci, alebo ako bežní študenti. V podstate už od gymnázia som trpela dosť silnou fóbiou typu ” čo so mnou len bude, keď skočím školu”. Takže miesto typických študentských čias plných krúžkovíc, zábavy a bezstarostnosti, som sa skúšala ” infiltrovať” do sveta médií. Myslím, že asi 3 roky som do školy chodila aj dosť poctivo. Už v tom treťom ročníku som sa však začala “zvrhávať” a uprednostnila som ozajstnú prácu pred prednáškami. Dodatočne musím poďakovať všetkým dobrým dušiam na katedre, ktoré nado mnou veľmi intenzívne privierali oči. Ďakujem! Posledné dva ročníky som už pracovala na spravodajstve v STV. A s hanbou musím priznať, že posledný semester som nebola na žiadnej prednáške. Čím vás samozrejme nenavádzam, aby ste robili to isté.:))
Mnohí študenti žurnalistiky sa oboznamujú s prácou v tlači, rozhlase či televízii už počas štúdia. Aké boli vaše prvé skúsenosti s médiami?
Peter: Počas štúdia som písal do týždenníka Bez pardonu, ktorý po pol roku zanikol, bola to skvelá skúsenosť. Nitra nie je príliš bohatá na ponuku médií na brigádovanie počas štúdia, ale ja som sa rozhodol, že mi táto skúsenosť počas štúdia stačí a robiť budem až po skončení školy. Neoľutoval som, prácu som si našiel krátko po štátniciach s vedomím, že skončím asi až na dôchodku. Práve preto neľutujem “nerobenie” počas štúdia. Vlastne som si tým predĺžil mladosť…
Mária: Už počas školy sme museli mať určité týždne “odpraxované” (myslím, že to máte aj doteraz) a neviem ako vy, ale ja som sa teda nestretávala s nejakou ochotou médií priviazať si na krk akéhokoľvek eléva. Našťastie som sa, vďaka mojej prostorekosti, dostala k Reportérom STV a k Eugenovi Kordovi. Neskôr som prešla do Prvej internetovej televízie, na ktorú doteraz síce trošku trpko, ale s vďakou spomínam. Neskôr ma vzal Eugen Korda za vtedajším šéfredaktorom Ivanom Jandom, ktorý mi ponúkol robiť prácu helfera na spravodajstve. No a taká ponuka sa neodmieta. Nuž a keď teraz vidím, ako mnohí kolegovia v médiách začínajú rovným skokom do vody, tak mi je trošku smutno, pretože sa veľa trápia. Ja som mesiace nosila redaktorom kazety, nahrávala im telefonáty, strihala im šoty a pomaly sa učila. Výborná škola.
Ako dlho pôsobíte v súčasnom zamestnaní? Splnila práca v médiách všetky vaše očakávania?
Peter: V STV pracujem od 1. 7. 2004, teda už 4 roky.. Práca je to zaujímavá, dynamická – nikdy sa deň neopakuje, nemám žiadny stereotyp, väčšinou je to taký správny mix srandy, adrenalínu a kreativity, čiže z tohto pohľadu táto práca splnila moje očakávania. Mám rád zmeny.
Mária: Svoju prácu robím už štyri roky a za ten čas priniesla veľa pozitívneho, ale aj mnoho sklamaní z reality a fungovania tohto mediálneho sveta. Či splnila očakávania…hmm …niekedy by mohla aj viac.:)). Niekedy ma dosť hnevá, čo podľa čísel z prieskumov chcú ľudia pozerať. Ale to je na dlho.
Z čoho pozostáva vaša každodenná práca a spôsob prípravy na ňu?
Mária: Nuž všetko sa začína na rannej porade, kde si každý redaktor povie, čo by chcel robiť, na čom pracovať. Nuž a potom prichádzajú dve fázy. Buď sa ide na akciu, kde sa všetko pomaly melie a príspevok, či reportáž sa doslova píše sama…alebo ma čaká rad telefonátov, vybavovaní, skúmaní, hľadania, rešeršovania, prehovárania, dohadovania a nakoniec aj natáčania. Nuž a keď natočíme, treba napísať scenár, postrihať ho a odovzdať. Môj deň začína ráno o 8.00 a väčšinou končí o 19.30 (prípadne o 21.00, ale to už podľa toho, koľko čakám v rade v jednom nemenovanom nákupnom stredisku.:).Myslím, že by ste sa mali prísť pozrieť.
Určite máte predstavy o vašej profesijnej budúcnosti. Aké sú ciele, ktoré by ste chceli raz dosiahnuť?
Mária: Každý by sa rád niekam posunul. Samozrejme, aj ja. Najradšej by som o pár rokov prešla do publicistiky. Televízne spravodajstvo na Slovensku je totiž o tom, že aj tú najkomplikovanejšiu vec musíte odovzdať na priestore max. 1min. 50 sekúnd! Maximálne! Skúste si zobrať akúkoľvek informáciu, problém a povedzte to ľuďom tak, aby to pochopila aj babka z Hornej dolnej. Občas sa človek naozaj natrápi.
Mohli by ste si spomenúť na nejakú úsmevnú príhodu z nakrúcania?
Mária: Tých je samozrejme určite veľa, ale vtipné sú len pre malý okruh ľudí a len pre danú situáciu. Každý deň musíte prežiť aspoň s dávkou humoru, lebo by ste sa zbláznili.
Vedeli by ste poradiť študentom žurnalistiky ako uspieť a preraziť v mediálnom svete?
Peter: Na túto otázku mi je ťažké odpovedať, pretože ja sám neviem na toto recept. Poradil by som im skúšať dačo už počas školy, na čo ja ale nie som najlepší príklad, keďže toho bolo počas školy minimum. Ale treba mať hlavne šťastie a šance by boli určite väčšie. Najmä v Bratislave, kde je konkurencia obrovská. Treba však byť smelý, nebáť sa odmietnutia a hlavne: neobmedzovať sa len na vedomosti naučené v škole, treba sa vzdelávať aj pomimo, veľa čítať, pozorovať, vybrať si oblasť, ktorá ma zaujíma. Žurnalistika je iba základ, to ostatné je iba na každom z nás, ako sa na trhu zúročíme…
Mária: Dôležité je to, aby ste nikdy nepočúvali toho, kto vám povie, že môžete študovať koľko chcete, aj tak budete len regionálni redaktori. Na také reči sa jednoducho vykašlite! Nuž a ako preraziť…? Nuž, nežiť s istotou, že po škole sa všetko vyvŕbi. Po škole sa totiž na vás všetci s radosťou vy…-vŕbia.
autorka článku: Zuzana Valovičová
