Doodlerka, kresliarka, ilustrátorka

Zuzana Botková na svojej prvej vernisáži.V minulom čísle sme vám priniesli článok o doodlovaní, umení zo školských zošitov a nudných prednášok. Tentoraz vám povieme niečo viac o práci, začiatkoch i úspechoch jednej z víťaziek prvého ročníka súťaže Doodle Art s Redbullom. Do umeleckých kruhov vstupuje iba 21-ročná bánovecká výtvarníčka Zuzana Botková.

27. decembra 2008 sa počas umeleckého festivalu Kračúň v Bánovciach nad Bebravou konala tvoja prvá vernisáž. Ako sa ti podarilo uskutočniť ju?

Vlastne nebola prvá, už predtým som vystavovala, teraz som však mohla po prvýkrát prezentovať svoju tvorbu samostatne. Je to dlhá história. Kedysi sme s piatimi kamarátmi založili divadlo Popud. A po istej dobe a niekoľkých malých divadelných úspechoch sa nám s pomocou MsKS v Bánovciach podarilo usporiadať Kračúň, na ktorom divadelná skupina každoročne vystupuje. A keďže tento festival prezentuje všetky druhy umenia, každý rok sa koná aj výstava nejakého výtvarníka. Preto kamarátka, ktorá momentálne funguje v Popude, navrhla mňa, organizátori súhlasili a tak som sa dostala k výstave.

Takže máš skúsenosti aj s divadlom?

Ja som sa v súbore ani veľmi neohriala, viac som sa venovala grafike. Bola som na škole v inom meste a navyše prišli polročné praktické skúšky, takže divadlo som už nestíhala. Chodila som do Trenčína, kedysi Odevná, dnes Stredná umelecká škola. Venuje sa grafike, výtvarníctvu, fotke, videám a stále vznikajú nové odbory. Ja som študovala propagačnú grafiku, čo bola hlavne práca s PC. V prvých ročníkoch šlo o pochytenie druhov umenia. História, maľba, kresba, kaligrafia, fotka… Následne sme sa púšťali do počítačovej tvorby.

Rozpravková princezná - skica, jedna z víťazných prác súťaže Doodle art

Stretla si sa už na škole s technikami, ktoré používaš dnes?

Nie, riešili sme tam základy. Neviem, či sa s najnovšími technikami už na škole pracuje. Pri ich zavádzaní musí všetky materiály kúpiť škola a to naozaj nie je lacná záležitosť, ak majú byť kvalitné. Ale chýbajú mi techniky zo školy, v budúcnosti sa chcem vrátiť ku klasickej grafike. Lenže momentálne mám obmedzený prístup k materiálu. Špeciálne farby či kyseliny nie sú len tak poruke. Teraz nemám možnosť robiť lept, rytiny, lino… Kvôli tomu by som si možno aj zopakovala strednú. 🙂

Počas skúšania iných spôsobov, čím všetkým si prešla?

Lakovaním nechtov, farbením vlasov… Nechty som robievala babám na intráku, tri podkladové farby a ornamenty. S vlasmi som experimentovala na svojej hlave, rôzne melíry, odtiene, účesy. Iba raz to nevyšlo, keď mi fialová chytila naružovo. 🙂 A z výtvarných techník som skúsila fotografiu a najmä rôzne programy v PC. Illustrator, Photoshop, Imageready, skrátka celková grafika. Z ručných techník už iba kresba, keďže mimo umeleckej školy nemám veľa možností. Ale tej zostanem verná, som kresliarka. Prevládajú skice, ktoré sú najlepším spôsobom ako prežiť nudné prednášky. 🙂 A pomaly sa začínam venovať tabletu.

Mohla by si ho našim čitateľom trochu priblížiť? A tiež tvoju prácu s ním?

Je to vstupné zariadenie počítača, ktoré umožňuje ovládať kurzor tak, ako počítačovú myš. Kreslí sa po podložke s aktívnou plochou, ktorá sníma pohyb pera a prenáša ho do pohybu grafického kurzora. Pero reaguje na tlak, podľa čoho môžem meniť hrúbku, sýtosť či farbu. Vlastne je to ako kreslenie klasickou uhlíkovou ceruzkou na papier, len sa to deje v PC. Na webe som nachádzala mnohé videá a návody na kreslenie týmto spôsobom, tak som začala skúšať aj ja. Prstom na touchpate notebooku. Bolo to fakt hrozné. Ale potom mi priateľ priniesol tablet a už to išlo. S tabletom sa dá pracovať mnohými spôsobmi, no je toho veľa a som len začiatočník. Zatiaľ som skúsila napodobeninu maľby či tieňovanie, ale to ma príliš nebaví, nemám na to nervy. Najviac ma zaujal jednoduchý ostrý štýl, prevládajú u mňa grafické plné línie. Bolo to vidieť aj na väčšine obrazov na výstave.

Osvienčim - skica, jedna z víťazných prác súťaže Doodle art

Čo študuješ teraz a ako to spájaš s tvorbou?

Študujem fyzioterapiu na Inštitúte fyzioterapie, balneológie a liečebnej rehabilitácie v Piešťanoch, ktorý patrí pod Univerzitu sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Síce študujem ľudské telo, no figúru som vedela kresliť dobre už predtým. Ale v niečom mi škola pomáha, celé hodiny si môžem kresliť počas prednášok. 🙂 A v budúcnosti? Viem si predstaviť, že by som ilustrovala medicínske knihy. Veľmi rada pracujem s ľudským telom, v kresbe sa v ňom až vyžívam. A tvorím aj morbídne obrázky, možno by som dobre vedela nakresliť nejaké obzvlášť nepríjemné choroby. Ale tá morbídnosť by sa viac dala využiť pri ilustrovaní bookletu tvrdého metalového albumu. Dúfam, že aj takú ponuku raz dostanem.

Neplánovala si po propagačnej grafike študovať niečo ako marketing alebo reklamu? Napríklad na UKF?

Uvažovala som nad animáciou, ale neľutujem, že som si nakoniec nevybrala výtvarný odbor. Teraz aspoň môžem v kreslení nájsť samu seba, svoj smer. Nie som nútená kresliť to, čo práve treba vypracovať do školy, mám celý priestor pre seba. A to by som si na výtvarnej škole nemohla dovoliť.

Aké úspechy dosiahli tvoje diela v súťažiach?

Asi najúspešnejšia bola moja ručná tvorba, kresby vytvorené počas vyučovania. Vyhrali časť súťaže Doodle Art s Redbullom za Trnavský kraj, keďže som na škole v Piešťanoch. O prvé miesto som sa síce delila ešte s jednou víťazkou, ale som naozaj spokojná, pretože to boli práce, skice, ktoré si vážim. Na portáli DeviantArt mala úspech moja séria obrazov o ľudskom tele, konkrétne Anorexia vyhrala prvé miesto v súťaži Obraz človeka. Ale veľmi sa nezapájam, pretože som vždy hlavou niekde inde. 🙂 A za taký menší úspech považujem aj to, že riaditeľ ma požiadal o vytvorenie návrhov loga pre školu. Lenže nič z toho nebolo, lebo došlo k zmene na riaditeľskej stoličke.

Anorexia - tablet, 1. miesto v súťaži Obraz človeka

Čo profesionálne skúsenosti? Dostala si už nejaké ponuky?

Nemôžem o tom povedať veľa, je to v štádiu príprav. Ale áno, dostala som možnosť ilustrovať knihu nitrianskej autorky Ruženy Smatanovej. Bolo to vďaka mojej tete, ktorá s ňou spolupracovala na jednej knihe a spája ich dlhoročné priateľstvo. Ide o ilustrácie postáv, žien a mužov, na ktoré som použila akvarelovú techniku. Náramne som sa pri tom zabávala, pretože to bola výzva, ktorá mi sadla. A momentálne čakáme na výsledok z vydavateľstiev.

A kedy sa ho dočká verejnosť?

To je zatiaľ otázka dohody. Ide o to, že vydavateľstvá majú normy, podľa ktorých si sami určujú ilustrátora a nie každé prijme autorom pridané ilustrácie. Takže autorka teraz hľadá také vydavateľstvo, ktoré ju prijme aj s ilustráciami, keďže je s mojou prácou spokojná. Zatiaľ môžem prezradiť iba toľko, že to bude kniha poviedok pre ženy.

Keď už si to vyskúšala, je ilustrovanie to, čo by si chcela v budúcnosti robiť?

Určite! Túžim ilustrovať knihu pre deti, myslím, že v tom by som sa našla. Ale hlavne chcem skrátka zarábať tým, čo viem a čo ma baví. Zatiaľ mi stačí, že niekto príde a povie: „Nemohla by si mi toto namaľovať?” V prvom rade treba, aby boli moje práce prezentované. Aby mali ľudia moje veci radi, ale i neradi zároveň.

autor článku: Dominika Babulicová
zdroj fotografií: archív Zuzany Botkovej

Zdieľajte článok

Komentáre:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.