Gajdošská tradícia má stále svojich nasledovníkov

najstarsi_gajdos_na_slovenskuJedným z mála celodňových podujatí Nitrianskych univerzitných dní boli Folklórne pozdravy. Zvedavci mali v rámci nich možnosť vidieť i počuť gajdošov všetkých vekových kategórií, cimbalistov i iných predstaviteľov ľudových hudobných tradícií na Slovensku i v zahraničí.


Stretnutie začalo workshopom v Krajskom osvetovom stredisku v Nitre (KOS), ktorý podľa slov organizátorky podujatia Zuzany Karlíkovej „pôvodne ani nebol plánovaný.“ Prvotným cieľom bolo zorganizovať koncert na počesť 111. výročia narodenia známeho slovenského gajdoša Jozefa Antalíka.

Napokon sa však myšlienka workshopu ukázala ako dobrý nápad. Tri miestnosti v KOS patrili gajdám. Mladí i starší gajdoši si spoločne nacvičovali variácie, s ktorými sa predviedli na večernom koncerte. Okrem toho mali účastníci možnosť počuť aj prednášku o gajdách v podaní Antona Vranku, ktorý Jozefa Antalíka poznal i osobne a niekoľkokrát si počas dňa naňho zaspomínal: „Jozef Antalík bol veľmi muzikálny a s gajdošmi boli odmalička takpovediac spätý.“ Vo svojej prednáške sa Anton Vranka zmienil i o histórii gájd či ich vnímaní na Slovensku ako „hriešneho nástroja.“

Okrem gajdošov sa na workshope stretli i cimbalisti, sláčikári a heligonkári, ktorí sa  predstavili aj na večernom koncerte v Univerzitnom tvorivom ateliéri. Počas koncertu zazneli nielen tóny slovenskej ľudovej hudby, ale i chorvátskej. Moderátor Bernard Garaj mladší, ktorý bol garantom podujatia, si s viacerými hosťami zaspomínal na Jozefa Antalíka a predstavil jeho činnosť. On sám je pokračovateľom najstaršieho gajdošského rodu na Slovensku. Okrem tohto nástroja sa venuje i hre na cimbal, pretože „cimbal je nástroj, na ktorom zahráte úplne všetko.“ Jeho otec, Bernard Garaj starší, tiež neostal iba pri gajdošskej tradícii, ale venoval sa napríklad i hre na klarinet. Podľa jeho slov boli gajdy: „jediné, čo sme doma mali. Keby tam bol klavír, alebo husle, tak by sme hrali na to, ale mali sme len gajdy.“ Súčasnosť je úplným opakom minulosti. Kedysi to bol najtradičnejší, ľahko dostupný ľudový nástroj a dnes ho nezoženiete v žiadnom obchode. Záujemcovia si gajdy môžu dať iba vyrobiť. Jedným z výrobcov gájd a učiteľov hry na gajdy je aj Juraj Dufek, ktorý pochodil s gajdami kus sveta. Hoci sa to bežnému poslucháčovi gajdošských piesní nezdá, slovenská gajdošská muzika je špecifická. „Je špecifická najmä tým, že je to tanečná hudba. Vznikali pri nej aj rôzne texty, o ktorých možno povedať, že mnohé z nich by mohli byť vysielané až po 22. hodine,“ okomentoval s úsmevom odlišnosť slovenskej hudby Juraj Dufek.

Podujatie malo u záujemcov veľký ohlas a organizátori by ho radi zopakovali, no všetko je otázkou financií.

autor článku: Veronika Veverková
autor fotografie: Adriana Petrová

Zdieľajte článok

Komentáre:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.