„Mladí ľudia na Slovensku dnes prežívajú unikátnu chvíľu…“

urcite_nebudete_skusani_uistuje_velvyslanec

Prednášky sú povinnou súčasťou vysokoškolského štúdia. Pre niektorých cestou poznania, pre iných malým trestom. Začiatkom apríla sa neľahkej úlohy prednášať ujal aj významný hosť UKF, francúzsky veľvyslanec na Slovensku, Henry Cuny. Za pomoci tlmočníčky Anny Beniakovej sa spolu s niekoľkými desiatkami študentov európskych štúdií, filozofie, politológie či žurnalistiky zamyslel nad významom a budúcnosťou európskych hodnôt.

„Nech sa páči, môžete prísť aj bližšie, určite nebudete skúšaní,“ týmito slovami veľmi priateľsky otvoril stretnutie. Jeho cieľom bolo previesť nás hodnotami, ktoré sa počas dlhej histórie Európy na seba vrstvili a menili jej pôvodnú podobu.

„Európa nemôže žiť bez dvoch svojich častí, západu a východu, ktoré nemožno oddeliť,“ uvažuje a uisťuje nás, že sme vlavo_velvyslanec_henry_cuny_vpravo_jeho_tlmocnicka_anna_beniakovašťastnou generáciou, ktorá nemusela žiť v režimoch, aké tu boli pred naším narodením. Prežívame unikátnu chvíľu. Národy celého kontinentu sa dobrovoľne spájajú do jednotného útvaru okolo spoločných hodnôt. „Odohráva sa to v Európe a nemohlo by sa nikde inde,“ tvrdí.

Za dôležité medzníky vývoja považuje demokraciu, právny štát, kresťanský humanizmus, idealizmus renesancie a Veľkú Francúzsku revolúciu. Každý z nich rozpracúva, hodnotí, porovnáva. Vyzdvihuje slobodu, ktorá má však význam len keď je ohraničená aj neustále sa vyvíjajúcimi zákonmi.

Po pútavých a zamysleniahodných slovách dostali priestor aj študenti so svojimi otázkami. Jeden z nich sa dokonca pýtal peknou plynulou francúzštinou, ktorej ovládanie mu môžeme len závidieť. „Európa je hladná po poznaní a s veľkým záujmom študuje aj iné civilizácie. Nevyhýba sa ani moslimskej kultúre a jej zákonom, s ktorými, samozrejme, nemusí súhlasiť. Európania prijímajú aj prvky iných civilizácií, ak sa im zdajú byť dobré,“ odpovedá na otázku, prečo by práve európske hodnoty mali byť tie najlepšie. Nasledujúca otázka upozorňuje na prehnanú hrdosť Francúzov. Veľvyslanec neváha ani minútu: „A poznáte niekoho, kto by nebol hrdý na svoj národ?“ Smutná poznámka študentky ho prekvapí: „Poznáme. Nás, Slovákov!“

Posledné slová boli, nielen pre mňa, veľmi trpké. Henry Cuny veľmi nadšene rozprával o spojenej Európe. No kým sa my sami nepokúsime akceptovať a milovať našu krajinu, budeme len ťažko hrdými Európanmi…

Historické okienko

pohľadom H. Cunyho

V starovekom Ríme sa vchodové dvere domu považovali za posvätné. Pýtate sa prečo? Ukazovali totiž nielen dovnútra domu, ale aj na vonkajší svet. Veď nie nadarmo sa učíme, že rodina je základnou bunkou spoločnosti

autorka článku: Jana Trebulová
autor fotografií: www.ukf.sk

Zdieľajte článok

Komentáre:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.