Jožik Kutlak študuje enviromentalistiku. Je to chlapec plný života, ktorý ma naučil veľmi veľa vecí. Maličkosťami, ktoré každý deň robieva, rozveseľuje nielen mňa, ale určite všetkých, s ktorými sa stretáva. Bola som zvedavá, ako sa mu na vysokej škole (a nielen tam) darí a zistila som, že je so všetkým spokojný.
Mohol by si sa charakterizovať piatimi slovami?
To nie je vôbec ľahké. Človek radšej charakterizuje iných ako seba samého. Nechcem sa chváliť, ale myslím si, že som zodpovedný, zábavný, občas tvrdohlavý, dosť sarkastický, ale ironický, usilovný, ale zároveň lenivý v tom istom čase. Hoci keď viem, že mám niečo urobiť, napriek svojej lenivosti to urobím. Nemám rád nedokončené práce.
Ako sa ti darí na vysokej škole?
Prvý semester bol zaujímavý, celkom to ušlo. No ak by som mal hovoriť o tom, ako sa mi darí, to je ešte skoro. To sa ukáže až v skúškovom období.
Chodíš poctivo do školy? Myslím na prednášky a tak.
Poctivo? Záleží v akom slova zmysle sa to berie. Poctivo… Na hodiny chodím, to áno. Poctivosť v aktivite a pozornosti, to už asi ani nie.
Je letný semester oveľa ťažší než bol ten zimný?
Opäť to záleží od toho, ako to berieme. Tento letný semester je jednoduchší v tom, že sa už necítim ako stratená ovca, alebo ako „turek” v Amerike. Už poznám systém, spolužiakov, mám už veľa kamarátov. Čiže z tohto hľadiska je to oveľa jednoduchšie. Čo sa týka učenia… Ja to s učením nikdy nepreháňam. Najlepšie však budem môcť odpovedať až po skúškovom období.
Ktorý predmet ťa najviac baví?
(smiech) Nemohol by som povedať, že ma baví, ale keď už si mám z mojich predmetov vybrať, je to ekológia, ktorú mi enviromentalisti najviac potrebujeme.
Prečo si si vybral práve enviromentalistiku?
Je to zaujímavá otázka. Myslím si, že je to odbor, ktorý má budúcnosť. Stále počúvame o ekologických globálnych problémoch týkajúcich sa každého človeka. Každý z nás cíti ekologické problémy na vlastnej koži a musia sa nájsť takí blázni ako ja, ktorí by sa tieto problémy snažili vyriešiť.
Akoby si ich chcel alebo mohol vyriešiť ty? Pomohli by veľké pokuty?
Enviromentalistika je dosť mladý odbor, ktorý sa stále rozvíja. Nenašli sa ešte najsprávnejšie riešenia týchto problémov. Či budeš dávať vysoké alebo nízke pokuty, nevyriešiš tým asi nič. Najdôležitejšie je to, aby si ľudia uvedomili, kde a aké chyby robia. Musia si uvedomiť, že nielen veľké továrne, ale i oni sami znečisťujú prostredie. More je zložené z kvapiek a každá kvapka pomáha. Preto by mal dať každý tú svoju kvapku a snažiť sa niečo dobré robiť aj pre naše prostredie. Spoločnosť je tvorená ľuďmi, a ak sa zmení jeden človek, pridá sa k nemu druhý, tretí a nakoniec možno našu planétu zachránime.
Ako často chodievaš domov do Rumunska?
Len cez prázdniny.
Necnie sa ti za domovom?
Nie som sentimentálny typ. S rodinou som stále v kontakte, takže sa mi ani veľmi necnie.
Môžeš mi niečo povedať o svojej rodnej dedinke?
Volá sa Stará Huta. Je to úžasná slovenská dedinka s dlhou tradíciou. Zachováva si staré obyčaje, aj jazyk. Máme pekné okolité prostredie, začína sa rozvíjať turizmus. Je to môj domov a veľmi rád ho nosím v srdci.
V Nitre máš veľa nových kamarátov?
Áno, mám tu veľmi veľa dobrých kamarátov. Sú to niektorí spolužiaci, študenti z internátu alebo kamaráti, ktorých som spoznal na nejakom posedení.
Páči sa ti mesto Nitra?
Najviac sa mi na Nitre páči to, že je to mesto študentov a mladých tu nájdeš na každom kroku. Jednoducho sa tu nemôžeš nudiť.
Aký je život na internáte?
Veľmi zábavný. Nájdeš tu vždy to, čo chceš. Zábavu, pokoj, síce aj ľudí ktorí ťa hnevajú, ale aj ľudí, ktorí udržujú dobrú náladu, osoby, s ktorými si môžeš posedieť a debatovať.
Ako si rozumieš so svojím opatrovateľom?
Sme v tom istom veku, máme spoločné záľuby a jednu veľku motiváciu: nebyť večer na izbe! Vychádzame veľmi dobre. Samozrejme, niekedy nemáme tie isté názory, ale ja som s ním veľmi spokojný.
A čo tvoji spolubývajúci?
Toto je veľmi komplikovaná otázka. Môj opatrovateľ Jarko nie je študent, tak musíme byť na izbe štyria. S jedným vychádzam vynikajúco a s tým druhým sa tiež dá.
autorka článku: Cristina Oczelak
autorka fotografií: Cristina Oczelak
