Mladík s podmanivým úsmevom a dušou umelca

Herec Divadla Andreja Bagara Juraj Loj, ktorý sa prednedávnom objavil v seriáli Ordinácia v ružovej záhrade v úlohe futbalistu Pecha, zaujal svojím šarmom nielen ženskú časť populácie. Prejavil sa aj ako jeden z nádejných a talentovaných osobností novej slovenskej divadelnej generácie. Čo je preňho drogou, čo zakazuje kostymérkam, prečo prepadá jeho priateľka zúfalstvu a mnohé iné zaujímavosti…

Ako Juraj sám priznáva, so svojou seriálovou postavou mal spoločnú len lásku k športu a  k svojej priateľke Zuzane Kanócz, s ktorou tvorí pár aj v reálnom živote. Ľudia na ulici ho ako herca zatiaľ nespoznávajú, je rád, keď môže slobodne zájsť do mesta a mať vlastnú intimitu. Momenty na javisku sú preňho veľmi vzácne. „Keď človek vyjde na pódium a vidí pred sebou 600 ľudí, ktorí ho počúvajú a „idú s ním”, je to ako afrodiziakum, droga. Nedá sa to zažiť v žiadnej inej profesii.” Za určité ohodnotenie a zmysel svojej práce považuje to, keď za ním príde divák a povie mu, že mu ďakuje za predstavenie. Jeho srdcovou záležitosťou je postava „pekáča” v predstavení Všetko za národ. „Je to charakter dedinského blázna, akéhosi „dementíka”. Fascinuje ma svet týchto ľudí, pohnutá psychika a psychológia ako taká mi bola vždy blízka. Študoval som ju na strednej škole (Pedagogická a sociálna akadémia v Bratislave, pozn. autora) a venujem sa jej dodnes.” Juraj má tiež jeden zvláštny zvyk. „Pred predstavením sa oblečiem do kostýmu a zžívam sa s ním. Zakázal som našim drahým kostymérkam ich prať. Potrebujem tam cítiť pot z vystúpení. Ale ak je to už „vážne”, vtedy im to dovolím. 🙂“

Divadlo ho napĺňa, a to najmä naturalisticko-realistické predstavenia. Posúvajú ho stále ďalej ako človeka aj ako herca. Juraj je aj nadšencom umenia, maľovanie by vraj bolo to, čím by vyplnil predstavu o ideálnom dni. „Občas maľujem aj 12 hodín bez jedla a vody a vtedy ma nič iné nezaujíma.” Jeho obľúbeným námetom sú ženské akty, v čom ho podporuje aj priateľka, ktorá mu občas ochotne „zapózuje”. Už menej ochotne spáva so štupľami v ušiach a perinou na hlave. Juraj totiž miluje nočné sledovanie televízie, najmä dobré nekomerčné filmy a program Jamieho Olivera. „Dokážem to sledovať stále. Inšpirujem sa ním a potom vždy uvarím nejakú špecialitu. Zatiaľ som ešte nikoho neotrávil a  väčšine to chutilo. Varenie je moja láska.” Je odborníkom najmä na taliansku kuchyňu, no nerobí mu problém ani slepačia polievka či bravčový rezeň.

Skromný, empatický a nekonfliktný Juraj problémy rieši diskusiou. Hnevá ho nespravodlivosť, rozčúliť sa vie za volantom, pri športe a najmä vtedy, ak sa pri skúšaní hier zavrhnú dobré nápady bez toho, aby sa vyskúšali. Jeho slabosťou je fajčenie, rád vytvára trapasy a následne sa na nich zabáva. „Raz som chcel zaspievať pieseň ako farár, ale bolo to také falošné, že som od hanby ušiel z javiska.” Jeho najkurióznejší brpt sa mu „podaril” ešte v ochotníckom divadle na strednej škole, kedy pretransformoval repliku „Aj to bolo iba klamstvo, že ho vyhodili” na vtipnejšiu alternatívu: „Aj to bolo iba klamstvo, že ho vyho…ili.” Najväčšou vášňou je preňho sloboda. „Asi pred 8 rokmi, keď sme boli s kamarátmi na našej záhrade, sme sa rozhodli, že sa vyzlečieme a budeme behať nahí po poli. V živote som sa necítil tak slobodne. Bolo to oslobodzujúce. Teplá noc, hviezdy nad hlavou a štyria opití nahí chalani behajú po obrovskom poli. Je to také… abstraktné – keď si to teraz predstavujem 🙂, ale strašne slobodné.” Stotožňuje sa s Rembrandtovým výrokom: ,,Moje dielo som ja a každý, kto ho neuznáva, neuznáva mňa. Jedným dychom však dodáva: „Pochybujem o sebe. O tom, čo robím, či to robím dobre. A to ma ženie stále dopredu.”

autorka článku: Soňa Borovská
autorka fotografie: Lenka Káčerová

admin