Účasť Slovákov vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2009 bola síce o niečo vyššia ako v roku 2004, no stále sa nemáme čím chváliť. 826,782. Číslo, ktoré predstavuje celkový počet platných hlasov zo Slovenska. Vďaka tomuto neslávnemu počtu sa Slovensko opäť zaradilo na posledné miesto spomedzi všetkých 27 krajín Európskej únie.
Závažnosť tohto faktu si okrem samotných politikov plne uvedomujú aj slovenskí pracovníci Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu (EP). Tí sa v rámci svojej práce už niekoľko rokov venujú 
predovšetkým osvete širokej verejnosti o fungovaní EP. Okrem množstva informačných kampaní organizujú aj rôzne semináre. Na jeden z nich sa mali možnosť prihlásiť aj študenti Katedry žurnalistiky. Rada sa s vami podelím o to, čo sme mali 6.-8. októbra možnosť v Bruseli, priamo v priestoroch Európskeho parlamentu, vidieť.
Tesne po prílete do Bruselu sme mali naplánovaný prvý bod „europrogramu”. V priestoroch Európskej komisie nás čakalo stretnutie s čerstvo zvoleným slovenským komisárom Marošom Šefčovičom. Vzhľadom na jeho vyťaženosť stretnutie netrvalo dlho, no stihol nám porozprávať čosi o náplni svojej novej práce a odpovedať na zopár otázok priamo od študentov aj prítomných pedagógov. Zvyšok dňa sme mali možnosť obdivovať krásy Bruselu a pripraviť sa na nasledujúci deň v Európskom parlamente.
Program, ktorý nám pripravili pracovníci Informačnej kancelárie Robert Hajšel a Jaroslav Novák, bol nabitý takmer ako program samotných europoslancov. Ako prvú sme absolvovali prednášku o EP ako takom. O jeho štruktúre, činnostiach, právomociach a všetkých dôležitých faktoch s ním spojených. Nebudem hovoriť len za seba, ak poviem, že informácie, ktoré sme dostali práve na tejto prednáške boli skutočne hodnotné a predovšetkým aktuálne. Vďaka ďalším prednáškam sme sa dozvedeli viac o Lisabonskej zmluve, o práci politických skupín, výborov a europoslancov. Navštívili sme audiovizuálne centrum, rozhlasové, televízne štúdia a tiež tlačové centrum EP. Mali sme možnosť dozvedieť sa, akým spôsobom funguje mediálne oddelenie a jeho pracovníci. Niekoľko minút nám venovali aj naši europoslanci, medzi nimi Monika Beňová, Anna Záborská, Vladimír Maňka, Miroslav Mikolášik, Sergej Kozlík, Peter Šťastný a Pavol Paška, a iní. Každý nám porozprával o svojej práci vo výboroch, v politických skupinách, o svojich iniciatívach a víziách do budúcnosti. Dostali sme možnosť sedieť priamo v 
galérii pléna a naživo sledovať rozpravu poslancov v rokovacej sále EP. Po vyčerpávajúcom dni v parlamente sme sa pri výbornej večeri v miestnej reštaurácii stretli s troma slovenskými novinárkami, ktoré v Bruseli pôsobia. Renáta Goldírová, Soňa Miháliková a Monika Poláková nám porozprávali o živote v meste a o svojej novinárskej práci.
Všetci, ktorí sa semináru v Bruseli zúčastnili, sa zhodli na tom, že informácie, ktoré sme tu dostali, sú jednoznačne niečím navyše. Myslím, že osveta v tomto smere je viac než potrebná, zvlášť pre nás ako krajinu s najnižším počtom voličov do Európskeho parlamentu. Je potrebné, aby ľudia vedeli, že aj malá krajina ako Slovensko má v Európe svoje slovo a netreba podceňovať výber tých, ktorí ho za nás vyslovujú.
