Sen verzus realita

brigada_v_stravovacich_zariadeniach_je_najrozsirenejsou_medzi_mladymiStále tí istí frajeri. Pracujúci a chudobní. Z vlastnej vôle či bez, s elánom a snahou mnohí sa pokúšame vylepšiť svoje bankové kontá. Leto nám ponúka príležitosť zarobiť si a pocit byť aspoň na chvíľu finančne nezávislí od našich živiteľov. Z veľkej škály možností je obľúbeným typom brigády mladých práca čašníčky – barmanky. Že nie vždy sa nám to podarí tak, ako by sme očakávali? Dve redaktorky a dve skúsenosti z kultúrne odlišných krajín vám prezradia, čo a kde bolo pre ne lepšie.

Cyperská republika

Dnes útočisko pre nejedného Slováka. More, slnko, dobrodružstvo a nové skúsenosti boli základom môjho rozhodnutia vycestovať tiež. V tejto krajine som nemala žiadne kontakty. Rozhodla som sa pre personálnu agentúru, ktorá mala k dispozícii posledné voľné miesta pre prácu barmanky. Obavy boli prirodzené. Našťastie, moja skúsenosť s agentúrou bola pozitívna a všetko prebehlo podľa zmluvy. Ubytovanie som mala bezplatné a stravu na vlastné náklady, ako sme sa vopred dohodli. Všetky pochybnosti pominuli, keď si ma hneď v prvý pracovný deň šéf osobne vyzdvihol. Už viem, čo znamenala v zmluve poznámka ,,odvoz zaručený“. Každý večer odvoz do práce i z práce bielou limuzínou. Pracovala som vo veľkom disko bare v meste Larnaka. Šestnásť dievčat z Rumunska, Bulharska, Česka i Nigérie dokázalo vytvoriť silný kolektív. Pracovná doba bola šesť hodín, od desiatej do štvrtej rána, a to zvyčajne šesť dní v týždni, pričom siedmy deň bol voľný. Systém práce spočíval v obsluhovaní zákazníkov a v príprave drinkov. Pokladňu mala na starosti iba jedna osoba. Všade boli namontované kamery, a teda minimálna možnosť oklamať. Keďže išlo o veľký disco bar, našu bezpečnosť zabezpečovali ochrankári. Čo sa týka finančnej stránky, vyplácaná som bola denne a sťažovať sa naozaj nemôžem. Záujem šéfa sa prejavoval i dennými poradami,  kde sme diskutovali o prípadných problémoch a následne hľadali riešenia. Bezstarostnosť a zábava. Každý deň pláž a čas na menšie výlety po krajine. To bol môj Cyprus.

Slovenská republika

Takto znela odpoveď výberu krajiny pre tohtoročnú letnú brigádu. Prácu čašníčky v malej kaviarni som mala dohodnutú cez známeho už od jari. To som ešte netušila, že dva týždne pred nástupom mi šéf oznámi, že si našiel niekoho iného. Keďže s takýmto bezohľadným prístupom som sa na Slovensku už stretla, pochybnosti o mojom rozhodnutí boli namieste. Leto v plnom prúde a ja bez roboty. Na druhý deň sa mi akoby zázrakom podarilo nájsť prácu v stánku s rýchlym občerstvením spojenom s letnou terasou a obsluhou. Odvoz bol zabezpečený i v mojom prípade – každý deň cesta autobusom 25 km na vlastné náklady. Podobne to bolo i so stravou a nápojmi. Práca v letných horúčavách, pondelok až piatok, od ôsmej rána do siedmej večera. Za prípravy pred otvorením a záverečné upratovanie som však zaplatené nedostala. Presne takto som si to nepredstavovala. Najväčšie personálne zmeny prebiehali v týždni  pred mojou dovolenkou, a tak som mohla zabudnúť aj na oddych. Systém vyplácania bol tiež zamyslenia hodný – vždy o mesiac neskôr. Kiežby som aspoň dostala peniaze za odpracovaný počet hodín. Pri každej výplate ma šéfka nemilo prekvapila množstvom postrhávaných eur. Hodinová mzda jej nič nehovorí, ona je šéfka, ona rozhoduje, koľko komu vyplatí. Každodenné stresy podčiarkovali nadávky opitých, ktorých som odmietala obslúžiť, a večne nespokojní vedúci. Jediné, čo si všímali, boli naše nedostatky a prípadné omyly, ktoré sa pri každodennom obsluhovaní vyskytli. Vulgárny slovník, akým sa vyjadrovali, a neustála kritika vyvolali nenávisť všetkých dievčat. Stres, zničené nervy, vyčerpanie a žiadny voľný čas. To bolo moje Slovensko.

Nie je pravidlom, že prístup slovenských zamestnávateľov na Slovensku je podobný ako v uvedenej nepríjemnej skúsenosti. Často sa i v zahraničí správajú k cudzincom ako k lacnej pracovnej sile a dokážu poriadne skomplikovať život. Avšak z oslovených študentov UKF práve 68% potvrdilo, že v zahraničí sú v porovnaní s našou krajinou stále lepšie pracovné podmienky. Ak sa aj vám prihodilo niečo podobné, či už na Slovensku, alebo v zahraničí, podeľte sa s našou redakciou o svoju skúsenosť na obcasnecas.ukf @ gmail.

autorky článku:Andrea Mačošková, Martina Nevolná
autorky fotografie: Andrea Mačošková, Martina Nevolná

Zdieľajte článok

Komentáre:

One thought on “Sen verzus realita

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.