So zmenami zle, bez nich ešte horšie

podobne_vyzeraju_takmer_vsetky_izbyPo krásnom období leňošenia v teple domovov sme sa opäť vrátili na nitrianske internáty. Niektorých čakali ešte stále prerábané izby, iní by za prerobenie izby plakali od šťastia.



Kvôli obmedzeným spojom boli niektorí z nás nútení prísť do Nitry deň pred zápisom. Utekala som na internát, aby som bola čo najskôr ubytovaná. S podpísanou zmluvou a kľúčmi som sa ponáhľala vybaliť ťažký kufor. Keď som sa však dostala na začiatok bloku, v ktorom som mala bývať, privítala ma bieloba zvíreného prachu a chodba obložená skriňami. Pomaly som prechádzala úzkym priestorom, snažiac sa pochopiť skutočnosť. Nechápavo som pozrela na kľúče od izby. Áno, prízemie. Tak prečo mi ten robotník ešte len robí podlahu?!

Po pár minútach, keď som sa trošku spamätala a otriasla prvotnú paniku, som sa vybrala späť na ubytovacie oddelenie. Na otázku „Čo to má znamenať?“ mi akoby automaticky odpovedali: „Vedenie“. Vedenie sa zjavne spoliehalo na to, že človek sa po prvé: môže otočiť a byť za hodinu doma, alebo po druhé: môže sa spoľahnúť na známeho v Nitre.

Po chvíľke nehraného zúfalstva mi boli dané kľúče od „rezervnej izby“. Sedem postelí, príjemný chládok, vôňa starého nábytku zmiešaného s prachom. To je izba, na ktorej som mala zostať aj napriek tomu, že už bol september, ktorý sa, mimochodom, radí k plateným mesiacom.

Prečo k tomu vôbec došlo, to nám zodpovedal prevádzkar Jozef Ťažký. Rekonštrukcia internátu sa začala už koncom júna, no vzhľadom na to, že zvýšili nejaké financie, vedenie rozhodlo o prestavbe ešte jedného poschodia. To spôsobilo, že sa konečný termín odložil o 10-15 dní. A to všetko pre dobro nás, študentov. Na začiatku školského roka už bolo všetko dokončené, chodba bola opäť priechodná. Pach novoty síce ostal, ale aspoň pripomínal, prečo som sa toľko nacestovala.

Niečo podobné sa stalo aj študentke tretieho ročníka na ŠD Nitra: „Za ubytovanie na internáte som zaplatila do začiatku septembra, ako bolo potrebné. No druhého septembra som sa na svoju izbu ubytovať aj tak nemohla. Vrátnik mi vysvetlil, že v priestoroch mojej izby sú momentálne ubytovaní cyklisti, a vysmial ma, či si myslím, že sa môžem zjaviť kedykoľvek a žiadať kľúče. Nuž, naozaj som si to myslela, keďže za izbu som zaplatila riadne v predstihu a čakala som, že bude pre mňa pripravená.“ Riaditeľ ŠD Nitra Masár sa k situácií nevyjadril.

Nad týmto by sa možno pozastavila aj Lampáreň.

Luxus na Čermáni

Na opačnej strane Nitry na ŠD SOU potravinárske by študenti proti prerábaniu izieb nemali ani tú najmenšiu námietku. nechyba_tu_nieco_otaznikVäčšine prvákov zmrzol úsmev na tvárach, keď sa prišli ubytovať do svojho prechodného bydliska. Teda pokiaľ niekto výnimočne nevyhľadá extrémne podmienky pre život.

Prečo sa to týka najmä prvákov? Znalejší študenti možnosť bývania na Cabajskej hneď odmietnu, a preto ubytovacia komisia priraďuje tieto miesta predovšetkým nič netušiacim začiatočníkom. Spoločné sociálne zariadenia, sprchy či chladnička pre celú chodbu možno utvrdzujú kolegialitu, ale k súkromiu a pohodliu majú ďaleko. Možnosť výberu je však poskytnutá hneď na začiatku. Za príplatok 15 € mesačne dostanete izbu so sprchou. Zatečeným stenám, nedostatku nábytku či poodtrhávaným parapetným doskám sa však nevyhnete. Nielenže je ohrozované zdravie, keďže cez dieru medzi oknom a stenou ,,trošku“ prefukuje, nie sú tu ani vhodné podmienky pre štúdium. Jeden stôl, jedna zástrčka, internet v nedohľadne. Keď sa už nemôžete učiť, zostáva si len užívať vysokoškolský život. Ale musíte to stihnúť do polnoci, pretože potom sa na internát dostanete až po piatej hodine ráno. Toto je Cabajská 6 a je smutné, že ešte stále musia i naši študenti žiť v takýchto podmienkach. Človek si môže zvyknúť, ale platiť 70 € mesačne (izba so sprchou) je predsa prehnané. Taká je realita, keďže ide o stredoškolský internát a štát prispieva na vysokoškolákov minimálne, musia si hradiť celú sumu. V porovnaní s cenami vysokoškolských internátov je to takmer dvojnásobok. Za dvojlôžkovú izbu na Čermáni zaplatíte 60 € keď sa o miestnosť delíte štyria 55 €. To si už tu v Nitre môžete nájsť celkom slušný privát. A nemusíte sa o spoločné WC deliť s ďalšími tridsiatimi študentmi či dokonca ubytovanými robotníkmi.

Riaditeľ Adame si zlú situáciu internátu uvedomuje a rád by stav ubytovne vylepšil. Väčšie úpravy sú však v nedohľadne, snaží sa preto aspoň o menšie zmeny ako maľovanie či nedávne dokupovanie mikrovlnných rúr. Neustále problémy so študentmi, ktorí si nevedia vážiť ani to málo, spôsobuje ďalší paradox. Každý jeden pri ubytovaní musí zaplatiť 17 € na prípadné vzniknuté škody a poškodenie zariadenia počas ubytovania. ,,Čudovali by ste sa, že niektorí študenti nevedia používať mikrovlnnú rúru a ja nemám peniaze na neustále nákupy nových,“ reagoval Adame na otázku o neobvyklom poplatku. Po poškodení zariadenia sa totiž vinník nikdy nenájde, preto sa všetci už vopred skladajú na chyby a bezohľadnosť niektorých jedincov.

Kto nevidel, nepochopí. Kto zažil, súhlasí. Vždy je ale možnosť opýtať sa na voľné miesta v iných vysokoškolských internátoch či dohodnúť sa na podnájme. Netvrdím, že Čermáň nemá isté čaro. Záleží na človeku, ako to vníma. So správnymi ľuďmi sa dá vytvoriť domov kdekoľvek. Aj na Cabajskej číslo 6.

autorky článku: Zuzana Benková, Martina Nevolná
autorka fotografií: Martina Nevolná

Zdieľajte článok

Komentáre:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.