Daniela Chňapeková študuje na UKF už tretí rok. Odbor Technológie vo vzdelávaní na Pedagogickej fakulte však nie je to jediné, čo ju baví. Od 1. septembra si sadá za volant autobusov mestskej hromadnej dopravy v Nitre.
Ako si sa dostala k šoférovaniu autobusov?
Za všetko môže môj tatino. On tiež pracuje ako vodič autobusu, okrem toho je aj inštruktorom v autoškole. V podstate ma nahovoril na vodičák na autobus. Moja prvá jazda bola hádka, krik, plač, nervy… Ale potom sa mi to tak zapáčilo, že ma to drží dodnes.
Čo na teba hovoria cestujúci a kolegova? Predsa len, jediná žena v kolektíve a taká mladá…
Kolegovia sa zo mňa tešia, sú nadšení. Hovoria, že som ich maskot. 🙂 A ľudia boli dosť prekvapení, ale so žiadnymi negatívnymi reakciami som sa nestretla. Pozitívneho bolo veľmi veľa. Stáva sa mi, že chodia za mnou dopredu a hovoria mi, aké je to super a ako mi držia palce. To ma vie potešiť.
Čo považuješ na šoférovaní autobusu za najťažšie?
Najťažšia je premávka. Keď idem cez úzke uličky, napríklad Mostnú, to je dosť komplikované, ale dá sa to zvládnuť. Raz mi vbehlo do cesty auto z donáškovej služby a ja som musela prudko zabrzdiť, ale inak nič. Našťastie, žiadne nehody sa mi ešte nestali.
Kde si získavala prax?
Tatino robieval zájazdy a vždy ma bral so sebou, robila som mu „parťáka”. Počet kilometrov však spočítaný nemám, je ich naozaj veľa. 🙂
Si tretiačka, vieš čo bude ďalej?
Bohužiaľ, zrušili nám akreditáciu na magisterské štúdium a tento odbor na inej škole na Slovensku nie je. Najbližšie je až v Brne. Ťažko povedať, čo bude o rok. Pre mňa je prvotné dokončiť štúdium, ale mojím veľkým snom je vlastniť autoškolu. Tam by som využila aj odbor, ktorý študujem. Tatino je môj veľký vzor a on ako inštruktor mi vnukol nápad na vlastnenie autoškoly. Ale ako som povedala, teraz je pre mňa prvotným cieľom doštudovať.
autorka článku: Lenka Káčerová
autorka fotografie: Lenka Káčerová
