„Umenie je klamstvo, vďaka ktorému spoznávame pravdu.” Každý má svoje ilúzie; Balzac má Stratené ilúzie, iluzionisti majú zamestnanie. Galéria má PASCE VIZUÁLNEJ ILÚZIE/SÚČASNÉ PODOBY TROMPE L´ OEIL.
Vzťah umenia a ilúzie je obojstranne silný. Obrazy využívajú ilúziu priestoru, keď využívajú perspektívu, objemu, keď tieňujú objekty. Farbami zasahujú city divákov. A modrá nie je vôbec studená, dotknite sa jej. Má tú istú teplotu ako červená. To všetko je Ilúzia. Ilúzia sa spája s tradičným umením, ale je aktuálna aj dnes.
V Nitrianskej galérii ilúzia nepríjemne vytŕča dlhý prst z elektrickej zásuvky. Objekt Stana Masára. Milan Bočkay si robí z diváka žarty. Slušný návštevník galérie sa musí cítiť trápne, keď na plátne vidí dva hnedé zdrapy lepiacej pásky… To je jedno, že sú namaľované. Alebo to nie je jedno? Prečo obyčajná skutočnosť nie je umením, narozdiel od diela, ktoré ju zachytáva? Čo vlastne očakávame od umeleckého diela? Bočkayova stolička sa tvári, že si len odskočila na plátno, je tam len dočasne, lebo v izbe už nebolo miesto. Ani plátno ju nechce, a každú chvíľu ju vyhodí. Ilúzia uteká, obieha prvé kolo, druhé, tretie, sťažka dychčí a takmer na vás spadne. Dýchne vám do ucha a dupe celou galériou…
Slúchadlá v galérii si nikdy nenechajte ujsť. Je to audiosituácia Tomáša Vaňka. Význam pojmu trompe l´oeil, oka klam, výborne vystihuje Juhozápadný svetelný roh budovy. Je znepokojujúce vidieť tieň neexistujúceho okna. Odkiaľ prichádza? Inštalácia Mary Temple z USA. Tropmpe l´oeil je, keď sa chce obraz stať, nie len zdať, skutočnosťou. Optické pasce, kamuflované situácie, stieranie hranice reality a fikcie. Taká je aj Vaňkova Šatňa. Vešiaky visia, ale nie všetky sú tu pre nás. Tie na stene, namaľované a statické, tie majú vlastný život, nepotrebujú kabáty.
V galérii čakajú rôzne pasce
Nielen tie zarámované. V sálach sa premietajú krátke filmové pocity, sny, ale aj kúzelnícka groteska. Zo stropu visia kukátka, s ktorými sa veľká koláž zmení na čosi celkom iné. Klamať sám seba, aj o tom sú Pasce vizuálnej ilúzie.
Aký je vzťah umeleckého diela a reality? Aj hyperrealizmus je nebezpečne snový… Portrét 200 krát 150cm je taký realistický, až je nereálny. Podobne hlavy v taškách z nákupných centier. Pýtajú sa, čo nakupujeme? Čo predávame?
A cestou z galérie sa budete báť prejsť chodbou, pretože nebudete vedieť, či nie je len namaľovaná… Do 14. Februára v Reprezentačných sálach Nitrianskej galérie striehnu na návštevníkov inšpiratívne pasce.
autorka článku a fotografií: Ivona Pekárková
