Pár “vlasteneckých” náhľadov

statnym-skolam-zo-zakona-vyplyva-zdobenie-sa-nasou-zastavouVšetko je len o nás, o ľuďoch. Keď chceme, sme vlastencami. Keď nie, kašleme na to. Isté je, že žiadne vládne nariadenie nám do srdca lásku k Slovensku nevtlačí. Je to však s nami Slovákmi naozaj také zlé, že potrebujeme zákon o vlastenectve?

Kačena v Nórsku

Kačena bola pred časom v Nórsku. O tejto krajine hovorí: ,,V každej, aj v tej najmenšej dedinke stálo zopár domov so stožiarom, na ktorom viala nórska vlajka. Malé vlajočky mali pri vchode, na záhrade…” Nóri sú skrátka hrdí na to, že sú Nórmi a dávajú to najavo. Zástavy tu možno kúpiť v takmer každom obchode. Ako čo u nás? Štátne orgány, školy, vedecké a kultúrne ustanovizne, územná samospráva, NBS, hasičské a záchranné zbory a ďalšie zákonom určené osoby sú povinné „ozdobiť sa” vlajkou. Nóri to však nemajú príkazom, sami sa rozhodli, že budú vlastencami. Bežný Slovák by si stožiar s vlajkou na dvor určite nepostavil. Určite by sa však našiel niekto, kto by sa výsmechu nebál, napr. moja kamarátka Danka, ktorá raz prehlásila: ,,Prisám vačku, raz si našu zástavu vycapím na dom. Bude mi jedno, čo na to povie celá dedina, ja ju tam chcem mať!” Zástava, ktorá do dnešného dňa na jej dome nezaviala, stále čaká na svoju chvíľu.

Politici a Slovensko

Naši politici sa pretekajú v tom, kto je väčší vlastenec, čím toto slovo dehonestujú. Dnes sa predsa už netreba biť do pŕs ani vyvolávať hystériu pokrikom ,,Za národ!”. Toto si však nemyslí SNS, ktorá pred časom posunula do parlamentu naozaj pozoruhodný návrh zákona o vlastenectve a poslanci ho veselo prijali. Strhla sa polemika o tom, či je správne nútiť občanov k vlastenectvu. ,,Zákon na podporu vlastenectva je prejavom našej vnútornej úbohosti,” reagoval Štefan Hríb, šéfredaktor týždenníka .týždeň. O čo vlastne ide našim politikom? Na školách má znieť štátna hymna každý pondelok pred vyučovaním a počas odovzdávania vysvedčení, triedy majú byť vybavené štátnym znakom, zástavou, textom hymny a preambuly Ústavy SR… Uvidíme, či sa z nás takto stanú väčší vlastenci.

Hokejisti a Vancouver

Pred mesiacom bolo naše vlastenectvo „upevnené” aj inak – úspechom slovenských hokejistov na ZOH 2010. Mnohí sa pri sledovaní zápasov cítili byť Slovákmi viac než doteraz. Z hokejistov sa stali ,,naši chlapci”. Pokiaľ naši dávali viac gólov ako tí, ktorí naši neboli, bola radosť byť Slovákom. Keď si však náhodou Filcovi zverenci dovolili podávať slabšie výkony, na uliciach ste sa stretli s hláškami typu: ,,Ja som vedel, že na to nemajú!” Zvláštny fenomén na tom našom Slovensku. Skúste si to všimnúť počas ďalších MS v hokeji. Paradoxne, cudzinci žijúci na Slovensku sa často cítia byť Slovákmi viac ako my sami. Nasťa Kuzminová hrdo zaspievala našu hymnu potom, ako vyhrala zlatú medailu. ,,Cítim sa ako Slovenka, takže sa tak budem aj radovať. Rozhodla som sa nielen pretekať za iný štát, ale tam aj žiť. Som tu spokojná a šťastná. Je to pre mňa česť, že som mohla vybojovať zlatú medailu pre Slovensko.” V týchto slovách vidím oveľa väčšie vlastenectvo ako v akomkoľvek zákone, ktorým nám ho chcú nadiktovať. Takýto pocit ,,Slováka” by mal byť v každom z nás, bez príkazu zhora. Každý z nás by mal byť aspoň trošku vlastencom. Dobrovoľným.

Zdieľajte článok

Komentáre:

One thought on “Pár “vlasteneckých” náhľadov

  1. Vážení.
    Veľmi rád by som sa zoznámil s “Kačenou”. Je to skutočná, živá osoba? Potreboval by som informácie o kultúrnom dianí v Nórsku. Máme v pláne – naše Občianske združenie zapojiť sa do Výzvy ministerstva regionálneho rozvoja a informatiky, ktorá je spojená s Nórskymi fondami.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.