Zabávajme sa v duchu zvykov a tradícií

zabavajme-sa-v-duchu-zvykov-a-tradicii-2Jar prichádza. Niektorí sa možno potešia prekvitajúcej zeleni a štebotu lastovičiek. Pre našich predkov však toto obdobie malo väčší význam, vykonávali rôzne magické obrady, ale hlavne si ho omnoho viac užívali.

S príchodom jari súviseli tanečné zábavy, oslavy, sprievody a svadby. Počas fašiangov sa ľudia akoby pripravovali na prichádzajúci 40-dňový pôst. V závere fašiangov bolo dovolené takmer všetko. ilustracne-fotoĽudia bezstarostne parodovali uznávané normy života, akoby odložili svoju identitu a skryli za masku, ktorá niesla zodpovednosť za všetko, čoho sa dopustili. Za masku sa v skutočnosti naozaj skrývali vo fašiangových sprievodoch. Veľkej obľube sa tešila hlava tuloňa (býka), koňa, barana, kozy, medveďa, či maska predstavujúca chlapa i ženu – pouchlap, použena. Kľúčovým slovom tohto obdobia bola mládež a pálenka (teda už vieme, na čo sa máme vyhovárať :)). Chlapci chodili po obchôdzkach, kde získavali potraviny a po večeroch sa zabávali po krčmách. Aj dievčatá si prišli na svoje – chlapci ich poriadne vytancovali a väčšinou si práve vtedy našli nejakých ,,nápadníkov“. Dovolené bolo dokonca spoločné prespávanie na lúkach a v chotároch. Na druhí deň síce kolovali reči, ale v rámci osláv na to všetci rýchlo zabudli. V posledný deň zábavy išli mládenci na obchôdzku opäť. Ražne však vystriedali košíky, do ktorých zbierali vajíčka na vyrovnanie dlžôb u krčmára.

Po smiechu prichádza plač

Jarné užívanie si vystriedala očista v podobe pôstu, ktorého význam spočíval v očiste ľudí od hriechov a splodín (vrátane alkoholu, cigariet a sexuálnych kontaktov). Na to slúžila najmä voda a oheň i ženami ,,obľúbená“ šibačka, ktorá obdobie pôstu ukončuje. Verili, že vodou sa zmyjú všetky hriechy a šibačkou vyženú z tela choroby. Takže, slečny, oplatí sa byť statočné. Počas Veľkej noci sa opäť mohlo konzumovať výdatné mäsko ako baraninka, jahňacinka či dusená šunka. Nechýbali maľované vajíčka, na ktoré dievčatá písali verše pre svojich milých. Čarovnú atmosféru Veľkej noci sa usilovali využiť aj tie vydajachtivé. V okolí Nitry chodili v noci pred Veľkým piatkom ku kaluži a ponárajúc sa do nej holou sedacou časťou odriekali: ,,Kaluža, kaluža, dajže mi muža. Ak mi muža nedáš, na rok ma zas tu máš.“ Či im to pomohlo, zaručiť nevieme, ale ak urýchlene túžite po svadbe, pokojne vyskúšajte. 🙂

zabavajme-sa-v-duchu-zvykov-a-tradicii-2

Aj v súčasnosti sa v niektorých rodinách podobné zvyky stále dodržiavajú. Najmä na Veľkú noc môžeme v meste vidieť vyvoňaných oteckov so svojimi ratolesťami, na dedinách vyspevujúcich folkloristov s plnými vedrami vody. Tieto zvyky majú svoj pôvod, čaro a aj keď už nie sme poverčiví, ich význam má predsa len nejaké opodstatnenie. Tradície by sa mali dodržiavať, je to predsa dedičstvo našich predkov. A navyše, pre väčšinu ľudí takéto vybočenie z každodenného stereotypu znamená duševnú relaxáciu, a teda má výraznú psychohygienickú funkciu. Tak si zbaľte batôžky a vybehnite niekde do lesa privítať jar, napríklad pri prvej tohtoročnej opekačke. 🙂

Zdieľajte článok

Komentáre:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.