Budúcnosť globálnej spoločnosti: Aké sú názory odborníkov?

Aké sú Vaše predpoklady vývoja spoločnosti v nasledujúcich desaťročiach? Pozitíva či problémy v budúcnosti? Váš pohľad na novodobé otrokárstvo alebo inak povedané konzumný terorizmus? – spýtali sme sa hostí v rámci konferencie Megatrendy tretieho milénia.

Doc. PhDr. Ladislav Hohoš, CSc., FF UK v Bratislave

Predpokladám, že do polovice tohto storočia bude určité obdobie nestability a veľkej neistoty kedy sa bude formovať nové usporiadanie sveta. Dá sa modelovať rôznym spôsobom od jednopolárneho k multipolárnemu svetu, môžu byť zvolené aj iné alternatívy. Teraz je obdobie neurčitosti, ale jedno vidíme, priemyselná civilizácia zaniká. Prestáva fungovať, napríklad finančné trhy alebo národné štáty. Pravidlá, ktoré  v rámci  priemyselnej civilizácie platili už neplatia. Musia byť zmenené, postupne sa menia. Každá civilizácia, ktorá upadá reaguje silou. Ľudstvo musí čeliť globálnym rizikám devastácie, či už ide o svetovú vojnu alebo ekologickú katastrofu. Za drámou sa skrýva zrážka starého a nového. Môže to skončiť buď priaznivo alebo nepriaznivo, buď návratom do nejakej formy barbarstva alebo sa uvoľní cesta k novej civilizácii. Vývoj sa zastaviť nedá, pretože sa mení spôsob tvorby bohatstva. Priemyselná éra končí, pretože sme vyčerpali suroviny aj energetické zdroje a navyše extenzívne čerpanie zdrojov nie je potrebné. Pridaná hodnota sa netvorí  tým, že pridáme viac pracovníkov alebo surovín alebo energie, ale tvorí sa novou kvalitou, a tá spočíva v znalostiach čiže aplikácií z nehmotných faktorov. Do určitej miery to súvisí aj s ekonomicky dominantným regiónom, ktorým sa v horizonte skôr ako príde rok 2050 stane Ázia.

Čo sa týka „otrokárstva“,  nikto  neterorizuje ľudí násilím, aby sa stali konzumentmi, ide o manipuláciu. Vytvára sa závislosť na konzume, konzumnej spoločnosti. Najlepšie to vystihol Erich Fromm v knihe Mať alebo byť alebo už v 60-tych rokoch Herbert Marcuse. Hromadenie hmotných statkov nevedie k dosiahnutiu šťastia alebo sebarealizácie, skutočnú emancipáciu predstavuje autentický modus „byť“, musí byť oddelený od modusu „mať“. Navyše nie je možné, aby Európa spotrebovala toľko zdrojov, ako obyvateľ Spojených štátov amerických,  a už vôbec nie je možné, aby Číňan spotreboval toľko zdrojov ako Európan. Myslím si, že nejaká podoba rozumnej spotreby alebo dobrovoľnej skromnosti bude vynútená, kto by sa dobrovoľne vzdával hedonizmu. Opakujúce sa katastrofy a narastanie konfliktov na globálnej úrovni budú nútiť ku kvalitatívnemu obratu v štruktúre spotreby. Súvisí to aj s populačným faktorom, teraz sa približujeme k siedmim miliardám obyvateľov. Hovorí sa, že naša planéta by uniesla 12 miliárd, ale optimum je okolo jednej miliardy. V súčasnosti existujú rôzne scenáre ako zabrániť extrémnemu rastu populácie, jeden celkom realistický načrtol Egon Bondy ako globálnu menticídu, po ktorej by nasledovala globálna genocída.

Doc. PhDr. Ivan Dubnička, vedúci Katedry politológie a európskych štúdií UKF v Nitre

Čo sa týka ďalšieho smerovania vo vývoji spoločnosti nie som príliš optimistický. Ak odmyslíme environmentálne nebezpečenstvá a vyčerpávanie prírodných zdrojov, najmä ropy, stále hrozí nebezpečenstvo nášho „odľudšťovania“. Stávame sa povrchnými, všetko chceme dosiahnuť rýchlo, prestávame si vážiť poctivú prácu. K úspechu sa derieme bez škrupúľ, nehľadíme na okolie, spoločenské ani prírodné. Nevieme, kam speje svet po strate bipolarity. Eufória, že 21. storočie bude storočím humanistickým zanikla v prachu zrútených „dvojičiek“ 11. septembra v roku 2001, čiže tesne na prahu tretieho milénia… No nechcem byť skeptický a už vôbec nie apokalyptický. Stále platí, že deti sa rodili aj v koncentračných táboroch. Ľudský rod má neuveriteľnú silu a túžbu žiť v akýchkoľvek podmienkach.  Podľa môjho názoru hlavným problémom ľudstva bude vyčerpanie fosílnych palív. Súčasná civilizácia je mladá, jej začiatky siahajú sotva nakoniec 19. storočia, odkedy sa začína využívať ropa. Za posledných sto rokov, práve vďaka rope sa svet radikálne zmenil. Ropa je uložená slnečná energia, ktorú nebolo potrebné vyrobiť. Je to akoby na nás robili miliardy otrokov bez nároku na stravu a mzdu. Áno, viem, že jestvujú rôzne alternatívy za ropu, ale je rozdiel vyrobiť (dopestovať) tony a tony ropy a vyrobiť v praxi adekvátnu tekutinu do stolitrového sudu. Mnoho autorov je presvedčených, že naša civilizácia sa nedokáže revitalizovať po vyčerpaní fosílnych palív.

Kapitalistický ekonomický systém sa dostal do nečakanej situácie. Po páde bipolárneho sveta sa už nemusí toľko sústrediť na ideologický boj, nemusí súťažiť o lepšie sociálne prostredie. Môže sa naplno venovať svojej podstate, ktorou je produkcia nadprodukcie, jej konzumovanie a zisk, ktorý je konečným cieľom tohto procesu. To však môže spôsobiť jeho degeneráciu. Každý systém, ktorý nemá opozíciu je odsúdený k degenerácii. Myslím, že spomínané otrokárstvo a konzumný terorizmus sú prvými znakmi tejto degenerácie.

Prof. PaeDr. Zdenka Gadušová.CSc., dekanka FF UKF v Nitre

Nie som prognostik ani vizionár, moje predpoklady vývoja spoločnosti v nasledujúcich rokoch sa nemôžu opierať o seriózne analýzy, na základe ktorých by som ich urobila. Som v podstate optimista, tak vývoj nechcem vidieť a ani nevidím čierne. Želala by som si, aby na svete bolo menej utrpenia a biedy, aby ľudia rozumnejšie narábali s prírodnými zdrojmi a boli menej devastační voči našej planéte. Aby bohatstvo spoločnosti bolo spravodlivejšie rozdeľované, aby ľudia nielen počuli, ale vedeli sa navzájom počúvať a chápať … Aby boli rozumnejší a osvietenejší … Myslím si, že spoločnosť (teraz mám na mysli spoločnosť vo všetkých štátoch sveta, nielen u nás) by mala viacej investovať do vzdelávania, že by sa nemala prehlbovať  priepasť medzi vzdelanostnou špičkou obyvateľstva a negramotnými, pretože len skutočné vzdelanie (nie náhodné, nesystémové informácie) zabezpečuje pokrok spoločnosti. Verím, že pokrok je nezastaviteľný, že raz už prídu k moci aj múdri ľudia, ktorí nedajú zahynúť tejto planéte v biede, svároch, vojnách,  … v závisti a nenávisti. Problémov bude isto nemálo, ale problémy sú tu na to, aby sa riešili … aby sa nachádzali dočasné či trvalejšie riešenia. Problémy budú so stanovením priorít vývoja, s hľadaním proponentov  stanovených priorít, materiálne, finančné i personálne problémy, ale každý problém má svoje riešenie. Verím, že skôr, či neskôr sa riešenie vždy nájde … aj keď bez určitých obetí to tak, ako v minulosti, ani teraz nepôjde.

S javmi konzumného terorizmu sa v dnešnej spoločnosti stretávame, žiaľ súvisí to so vzdelaním, resp. skôr s nedostatkom vzdelania … Kto podľahne týmto javom skôr? Vzdelaný, či nevzdelaný človek? Každý má vždy na výber vlastnú cestu, povedať buď áno, alebo nie … Každý rozumný, vzdelaný človek by mal vedieť, čo potrebuje a čo nie … potom vie povedať NIE  trebárs aj konzumnému terorizmu. Zarobil/-a som si peniaze a len ja rozhodnem, na čo ich použijem, čo si za ne kúpim, alebo do čoho ich investujem.

PhDr. Milan Valach PhD, Pedagogická fakulta Masaryrovej univerzity v Brne

To nikto nevie. Prvá fáza, ktorú by som predpovedal je nárast napätia, konfliktu, práve tým, že Čína prichádza ako obrovský spotrebiteľ i dodavateľ,  konkuruje  USA i Európskej únii. Američania alebo Číňania píšu o tom, ako bude vyzerať ich budúca vojna. Aká bude druhá fáza to nikto nevie. Máme dve vývojové možnosti. Jedna je mierová, tou je spolupatričný svet a druhá je vojna. Ak by bola vojna  tak predovšetkým medzi Spojenými štátmi americkými a Čínou. Tie na seba narazia.

Novodobé otrokárstvo, tu  sa ľudia domnievajú, že prostredníctvom konzumu, nakupovania potravín alebo zábavy uspokoja svoje psychické potreby, ktoré sa týmto spôsobom uspokojiť  nedajú. Pokiaľ spoločnosť bude fungovať, pokiaľ sa nám podarí prekonať súčasnú hospodársku krízu, nemuselo by to viesť k tragickým následkom s výnimkou novej globálnej konkurencie. Konkurencie s Čínou. Myslím si, že sa stane centrom blízkeho Ázijského vývoja. Tak aj v ostatných krajinách, ktoré ju obklopujú. Kórea, Vietnam vytvorí spoločný blok a vedľajším bude Rusko. Majú spoločné záujmy. Rusko potrebuje čínske investície  a Čína potrebuje ruské bohatstvo. Pokiaľ by spoločnosť fungovala tak ako funguje, tak to bude ústiť iba do individuálnych problémov. Citlivejší ľudia budú hľadať naplnenie svojich psychických potrieb  v sektách, v drogách alebo niečom inom.  Ale pokiaľ  nebude možné potreby uspokojovať, tak tieto vyprahnuté emócie – hodnotovo vyprázdnení ľudia sa začnú správať nesmierne agresívne. Iné nebezpečenstvo je, že Číňania môžu prepadať vlastnej pýche a nacionalizmu.

László Öllös,  Katedra politológie a európskych štúcií UKF v Nitre

Svet v období globalizácie stojí pred mnohými výzvami. Systém, ktorý vznikol po tridsaťročnej vojne v 20. storočí sa dostal do krízy. Storočím krízy bolo 20. storočie, nastalo rozdelenie sveta a po kríze musíme postaviť nový svet. Terorizmus je jedným z javov, ktorý prerastá do nového fundamentalizmu a vznikajú viaceré agresívne identity. Nevznikajú len na Blízkom Východe, ktorí nevedia čo s globalizáciou, ale a ju nás v Európe. Podstatné je či sa rozvoj postnacionálnej identity bude rýchlejšie rozvíjať ako fundamentalizmy alebo nie. Od toho bude závisieť osud nášho kontinentu a koniec globalizácie, koniec našej európskej kultúry. To čo bolo už viditeľne nefunguje, ukázalo to 21. storočie. Mnohé dokážeme zrekonštruovať, rozšíriť rýchlejšie a efektívnejšie, ako javy reakcie na túto krízu. Vzniknúť môže všetko. Podľa mňa neexistuje jedna vec. Neexistujú nadľudské zákonitosti, ktoré by ľudí determinovali. Bude to všetko závisieť od nás, ktorou cestou sa vyberieme a nebudeme sa môcť na nikoho vyhovoriť. Noam Chomský povedal o ekologických problémoch, že záleží na tom, či ľudstvo pochopí tieto problémy a bude schopné spätne a kolektívne konať, alebo nebude schopné. Sme veľmi náchylní k tomu, aby sme sa vyhovárali na iných ľudí, lenže tu na, my ako ľudstvo musíme konať, to znamená, že aj individuálne každý zvlášť. Ja som len malé zrniečko v tomto svete. Takto sa ľudia vyhovárajú. Je to jeden človek, ktorý môže urobiť veľmi veľa alebo aj neurobiť. Potom musí samozrejme presvedčiť ďalších. Tak sa šíria nové idey vo svete. Či bude tretia svetová alebo nie, bude závisieť od nás. Podľa mňa máme dosť dobré šance, aby tu žiadna svetová vojna nebola. Globalizácia má svoje pozitíva, každý môže komunikovať s každým kútom sveta alebo prechádzať z jedného kontinentu na druhý. Má vedomosti. Obrovský problémom sú nové objavy. Rýchlo prichádzajú. Negatívne trendy nerátajú aké objavy prídu v ďalších rokoch, desaťročiach. Hlavný problém vidím v tom , že ľudstvo ani politicky ani ekologicky  nie je dostatočne jednotné, nedokáže prijať spoločné opatrenia proti neduhom civilizačného rozvoja.

PhDr. Felix Černoch. CSc., Vysoká škola medzinárodných a verejných vzťahov v Prahe

Som optimista, ale nie optimista bez brehov. Realisticky sa opieram o základnú ľudskú hodnotu život. Život znamená mier. Vojna nie je alternatívou mieru, lebo vojna je bytie, ale nie žitie, ale život je bytie aj žitie. Alternatíva je jednoznačne mierová. Neverím, že by mohla byť svetová vojna, i keď sa o tom hovorí, pretože je to sebe vražedné. Budúcnosť sveta je v mieri. Megatrendy neovplyvnia žiadne názory, preto je to trend. Zratúvajú sa celých 50 rokov (napríklad). Človek môže vstúpiť do technologických procesov. Na západe Kanady v mestečku Pagvoš existuje pagvošské hnutie. Do jeho čela sa postavil Albert Eistein a Bertrand Russell. Albert Einstein chcel odčiniť svoj podiel na tvorbe atómovej zbrane. Vydali memorandum, výzvu k vedcom, aby sa nepodieľali na vojnových prípravách. Z toho vychádzam, že budúcnosť je mierová, lebo mier nemá alternatívu, ak ľudstvo nechce zahynúť. Dodnes je zhromaždených toľko zbraní, že len dve najväčšie mocnosti USA a Rusko  by mohli zničiť zemeguľu 14 – 15 krát. Carl von Clausewitz definoval, že vojna je pokračovaním politiky, ale keď už sa začne vojna neprestáva s pokračovaním politiky, ale riadi sa svojimi vlastnými zákonmi. Vo vojne nejde o to vyhrať, ale zlikvidovať protivníka. Globalizácia je trend čím viac majetku, tým menej rúk, väčšie privlastňovanie. Podľa jednej štatistiky v Nemecku zobrali desať najbohatších podnikateľských subjektov  v kozmickom priemysle , ktorý vlastnili viac ako 90% kapitálu v tomto priemysle, viac ako 80 % v leteckom priemysle, viac ako 70%v auto priemysle. Obrovská koncentrácia kapitálu. Kapitál nikdy nemôže byť  100 %, inak by poprel sám seba, môže byť aj jedným z megatrendov vývoja.

autorka článku: Lenka Meravá

Zdieľajte článok

Komentáre:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.