Ľudia neustále objavujú nové vynálezy, aby si uľahčili alebo spestrili život. Všetky novinky nám umožňujú ísť napred, ale istým spôsobom nás brzdia vo vývoji nás samých. Neuvedomujeme si, že každým novým objavom sa stávame závislými a prestávame byť samostatní.
Všetko na svete v nás vyvoláva závislosť. Či už ide o mobil, čokoládu, kávu, cigarety, tvrdé drogy, alkohol, automaty, priateľov či rodinu. Každý sa v niektorej z týchto vecí nájde. Jediným rozdielom je, v ktorej. Pokiaľ ide o rodinu a priateľov, je to ten lepší prípad. Tento druh závislosti pociťuje či už vedome alebo nevedome každý človek. Všetky deti sú závislé na svojich rodičoch, neskôr aj na kamarátoch a nakoniec aj na svojom životnom partnerovi. Samozrejme, malo by to byť len do istej miery. Príliš veľká závislosť na človeku vie zájsť až do krajností, kedy zdravý rozum prestáva fungovať.
Závislosť na čokoláde má za dôsledok len pribúdanie kíl, cigarety zasa poškodzujú pľúca. No nikto týmto veciam v dnešnej dobe neprikladá význam. Sú to banality, ktoré sa postupom času stali súčasťou života a, koniec koncov, človek musí sám usúdiť, či mu ničenie zdravia naozaj stojí za to. No pri závislosti na drogách, alkohole alebo automatoch sa pohľad na vec rapídne mení. Ide o niečo, čo nám bolo od detstva vštepované ako zlé. Nie každý však dokáže závislosti tohto typu odolať.
––
„Diagnóza závislosti môže mať rôzne korene, po ktorých pri liečbe pátrame. Návyková látka zvyčajne kompenzuje niečo, čo v živote človeku chýba a poskytuje mu únik od reality, s ktorou sa nevie vysporiadať iným – vhodnejším a zdravším spôsobom. Často až neskoro prichádza na to, že je to len ilúzia, ktorú mu droga poskytuje. V skutočnosti žiaden problém nevyrieši, len ich odsúva a následne sa nakopujú,” prezradila Mária Laurová, psychologička z psychiatrickej nemocnice vo Veľkom Záluží. „Prvým krokom k liečbe akejkoľvek závislosti je uvedomenie a následné priznanie si svojho problému. Zväčša k tomu dochádza pod tlakom najbližších ľudí, ktorí trpia pri tejto diagnóze rovnako ako samotný závislý.” Najbližší si často kladú otázky typu Prečo práve my? Kto jeho/ju na to naviedol? a podobne. Počas liečenia dochádza k abstinenčným záchvatom, ktorých intenzita je odvodená od toho, v akom štádiu bola závislosť. Je samozrejmé, že žiadna liečba nie je jednoduchá, ale určite by ľudia, ktorých sa to týka, nemali odkladať riešenie situácie a zatvárať pred problémom oči. To je to najhoršie, čo môžu urobiť. Psychologička Laurová odporúča: „Nebojte sa vyhľadať odbornú pomoc, ak cítite, že sa vám život vymyká spod kontroly. Čím skôr, tým lepšie.”
autor článku a foto: Lucia Poláková
