Sklo sa díva

logo-ngsklo-2Pozrite sa z okna. Cez sklo vidíme ulice a domy, listy a konáre a všetko sa hýbe a mení. Pozrite sa do galérie, sklo zalialo všetko, na čo ste sa dívali. Sklo si prispôsobilo svet, uzavrelo ho do seba. Nič sa nemení, len uhol pohľadu. Do sklenených útvarov sa chytili kúsky sveta.

Plát hrubého skla. V tabuli sa zastavilo svetlo, zamotalo sa do malých prasklín. Za platňou je masívny úlomok. Spolu si vymieňajú záblesky. Zdá sa mi, že také diela niekde samy rastú, pri správnej pozícii hviezd vo vlhkej jaskyni. Človek ako tvorca áut, vŕtačiek, sklociest a počítačových súborov, ten istý ľudský druh taktiež môže tvoriť čarovné nepraktické artefakty. Drahomír Prihel už tridsať rokov tvorí diela zo skla. V Salóne Nitrianskej galérie sa stretli objekty z rôznych období umelcovho života. Na rozdiel od iných umelcov skla, Prihel sa nesústredí na farebné sklo, ale experimentuje s farbou v skle. Má za sebou viac ako tridsaťpäť samostatných výstav.

Niektoré  útvary ochladzujú vzduch v galérii. „Zrkadlenie úsvitu v mori“ je veľmi studené, aby riasy a loďky ostali dlhšie čerstvé. Svetlo je matematicky presné, neblýska sa zbytočne. Aj „Katamarán VI.“ je chladivý. Takto vyzerá zvuk, keď sa zastaví a počká, kým ho naporciujú. Na elegantné tiché plátky. Všetko sa dá nakrájať.

sklo-3V roku 1995 sa slnko vsiaklo do hustého skla. Vznikol „Letný štít“. Slnko urobilo teplú tmu, vnútri útvaru je určite ešte vlhké a mäkké, len na povrchu je predmet ostrý a tvrdý. Všetko má svoje hranice. Aj farba bylinkového likéru. Keď veľmi chcem, cítim ho. Všetko sa dá ovoňať.

Tmavožltá  „Vesmírna regata“ zohrieva vzduch. Pri medzihviezdnych letoch je to asi nevyhnutné. Vedľa na podstavci sa zamotáva pavučinový chumáč. Ako hniezdo. Aby sa začalo svitanie, musí sa najskôr vyliahnuť ráno. Takto vyzerá „Svitanie v bralách“.

asi-takto-ma-vidi-sklo

V praveku, v prvom pralese v zelenej vode zamrzli prvé riasy. Bolo to predtým, než sa začali meniť na ryby, tesne po tom, ako sa dozvedeli, že ich čaká skvelá budúcnosť. Je to „Prosba života“. V hĺbke skla je slabo čitateľné to známe slovo, to slovo, ktoré bolo na počiatku. Je písané arabskými ornamentmi. Všetko sa dá prečítať.

„Katamarán II.“ skresľuje salón galérie, asi sa mu pôvodná miestnosť nepáčila, všetko si prispôsobil. Pozriem sa cez sklo a vidím svet cez ľadovú perspektívu. Tak by sme sa mohli pozerať na celý svet, keď nás začne nudiť. Veď možno svet mal byť taký, premenlivý, zahmlený a viacnásobný. Možno sa niekde stala chyba. Ale všetko sa dá zmeniť.
.

sklo-sa-diva-bez-popsiku

autor článku: Ivona Pekárková
autor foto: Hana Justová

Zdieľajte článok

Komentáre:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.