Málo je niekedy viac – toto slovné spojenie sa presne hodí na výstavu historických vozidiel, ktorá sa uskutočnila v nákupnom centre Mlyny. Na jednom mieste sa „stretli” unikátne automobily a motocykle z celého sveta.
Vchádzam do nákupného centra s cieľom nakupovať. Do očí mi udrie očarujúce „parkovisko dejín” a ja mám neobmedzený časový priestor na vychutnanie si minulosti. Že sa bolo na čo pozerať, mi dáte určite za pravdu. Na jednom mieste sa totiž zoskupili majitelia unikátnych historických vozidiel, väčšina vystavovateľov pochádza práve z Nitry. A čím bola výstava taká úchvatná? Predovšetkým svojou veľkoleposťou, ktorá so sebou priniesla niekoľko skutočných zaujímavostí. Najstaršie vozidlo na výstave, Huppmobile 20, malo až 101 rokov, vyrobené bolo v roku 1909. Najlepšie pretekárske auto z 50-tych rokov minulého storočia a najvyššia rýchlosť 166 km/h, to je Triumph TR 3A, ktorý tiež stál a čakal na svojich obdivovateľov. Medzi ďalšie pozoruhodnosti patrí určite Ford V8, jeden z celkovo 158 na svete vyrobených vozidiel a z ktorého sa do dnešného dňa zachovali iba 4 kusy. Ďalej sa na výstave objavil aj prvý sériovo vyrábaný automobil Ford T, ktorý slúžil newyorskej polícii. Veľkú pozornosť pútala aj Tatra 57 limuzína, prvý nitriansky taxík. Jej majiteľ ju dokonca uchoval v pôvodnom stave. A ani krajiny, z ktorých autá pochádzali, neboli len hocijaké. Vozidlá vychádzali z dielní z Anglicka, Francúzska, Nemecka, Českej republiky či dokonca USA.
A ešte jedno veľké pozitívum mala táto výstava – príjemných majiteľov áut, ktorí boli vždy ochotní podeliť sa o svoje skúsenosti a zážitky so svojimi „dámami.” Jeden z nich je aj Ján Bartko z Nitry, majiteľ auta Fiat Simca Cing z roku 1940: „Som vyučený automechanik, mám veľký záujem o autá a to bol vlastne počiatočný impulz. Prišiel som na to, že starú históriu treba uchovať a začal som sa tomu riadne venovať.” Ján Bartko začal vymenovávať všetky „stroje,” čo má doma, na čo mi nestačili ani prsty na rukách.
„Túto Simcu som dostal od kamaráta z práce. Auto si vyžadovalo renováciu. Spravil som teda motor, podvozok a všetko ostatné, čo trvalo dokopy tri roky. Mal som ešte druhé takéto auto, takže z dvoch som vyrobil jedno,” dodáva majiteľ a ďalej hrdo rozpráva o jazdných vlastnostiach a o svojich úspechoch s autom. Opýtali sme sa aj, čo robiť, keď sa takémuto koníčku chceme venovať: „V prvom rade mať chuť a rátať s tým, že to trvá večnosť. A, samozrejme, nezabudnúť na peniaze, lebo veci treba zháňať, vyrábať a renovovať. Dnes sa robia aj dokonalé repliky, ale nikto neprezradí, že ide o repliku. A ďalšou možnosťou je chodiť na burzy, na ktorých človek zoženie všetko.”
Pána Bartka mrzelo iba to, že podľa jeho slov „dnes ľudia nemajú záujem o históriu, a tak, ako odsúvajú starých ľudí, tak sa správajú aj k starým autám.” Verím, že ľudí bez záujmu je čo najmenej a aj vďaka tejto výstave si našli k histórii bližšiu cestu. Expozícia poslúžila aj na to, aby si tieto nádherné staré vozidlá zamilovali, pretože organizátori ponúkli to najlepšie z najlepšieho.
autor článku a foto: Jozef Rybár
