Avatar, Shrek či Pán prsteňov – to sú rozprávky súčasnosti. Zaujímavú alternatívu k nim ponúka Divadlo Andreja Bagara v podobe rozprávkového predstavenia Mátohy vychádzajúceho zo slovenskej ľudovej slovesnosti, ktoré je posledným titulom jubilejnej šesťdesiatej sezóny. A hoci je určené predovšetkým pre deti, určite sa na ňom pobavia aj dospelí.
Určite všetci poznáte príbeh o kováčovi, ktorý 
nechcel umrieť, a tak sa rozhodol prekabátiť Smrť. Podarilo sa mu to a dostal „odklad”, ale keď už chcel odísť na druhý svet, pani Zubatá si poňho odmietla prísť a on ju o to musel poprosiť. Možno aj týmto príbehom sa inšpirovali režisér a autor textu Kamil Žiška a dramaturg Daniel Majling. Dej Mátoh sa mu totiž trochu podobá. Smrť príde za Martinom a jeho otcom pri kosení trávy a dá otcovi ultimátum – na tomto svete môže ešte ostať, ak si jeho syn nájde ženu – ktorá bude mať „päť pé” – teda je pekná, poriadna, pracovitá, pobožná a má peniaze. A ako to už v rozprávkach býva, záver bude šťastný. Nuž, časy sa nám zmenili – podľa jednej reklamy by dnes dievčina mala mať „tri bé” – mala by byť bohatá a mať byt a babičku, ktorá sa postará o domácnosť. Ešte šťastie, že sa vďaka tejto rozprávke môžeme preniesť do starých dobrých čias.
Hlavnú postavu Mateja hrá Matúš Krátky, známy aj z vojnovej drámy Tobruk, ktorý má rozprávky veľmi rád, v žiadnej však doteraz nehral. Ako jeho otec sa predstaví Branislav Matuščin, ktorý si zároveň zahrá aj čerta, kráľa a „hovado”. Ten sa rozprávkam v poslednom čase venuje najmä so svojím štvorročným synom. Eva Večerová, ktorú všetky deti poznajú ako Včielku Maju, si tento krát vyskúša aj záporné postavy – okrem iného hrá Smrť, čerta aj strigu. Martinovi Fratričovi fakt, že bude hrať viacero postáv, rozhodne neprekáža. Podobnú skúsenosť už má z inscenácie LAVV. Alena Pajtinková, ktorú si možno pamätáte ako futbalovú fanúšičku Amy z inscenácie Okuliare Eltona Johna, sa na Mátohy veľmi teší, lebo hrá protikladné postavy – princeznú aj strigu. Jakub Rybárik si prvýkrát vyskúša, aké je to hrať v jednom predstavení viacero postáv, ale v piatich rôznych prestrojeniach pripravených kostymérkou Barbarou Rajčanovou, ho snáď spoznáme vďaka jeho výške.
Podľa vlastných slov nemá Kamil Žiška s činohrou veľké skúsenosti, ale so žartom hovorí, že s ľudovým divadlom áno – ako miništrant v Špačinciach si zahral baču v pastierskej hre. Tento niekoľkonásobný držiteľ divadelného ocenenia Dosky sa dodnes okrem iného venuje ochotníckemu divadlu a pôsobí aj v Túlavom divadle. Na margo textu tento renomovaný slovenský dramatik, ktorý bol v ankete vyhlásený za najsympatickejšieho slovenského divadelníka do 33 rokov, hovorí, že na žiadny dobrý nápad nikdy neprišiel sám – vždy sa to rodilo v dialógu. Keďže rozprávka je inšpirovaná ľudovým divadlom, nie je podľa neho nevyhnutné do bodky sa držať scenára. Pri jeho písaní sa s Danielom Majlingom inšpirovali tradíciou dedinských rozprávačov a do predstavenia chceli dostať ich rozprávačské umenie, ktoré sa pomaly, ale isto vytráca. O hľadaní toho správneho príbehu dramaturg hovorí: „Ako chlapci sme mali radi rozprávky, kde sme sa smiali a kde sme sa báli. A oba tieto zaujímavé prvky slovenské ľudové rozprávky obsahujú v bohatej miere.” V júni, kedy je pripravená premiéra, sa teda budeme v DAB smiať aj báť. Ako malé deti.
autorka článku: Hana Justová
autorka foto: Lenka Káčerová
