Pukajú. V trávniku, na chodníkoch, pri cestách. Počas celej jesene padajú ľuďom pod nohy. Väčšina z nich ich však prehliada – veď výtvarnú majú dávno za sebou. Ale gaštan nie je len ježko so špajľami. Gaštan nie je iba gaštan.
Históriu Gaštana jedlého nezačal písať povinný predmet základnej školy. Už v minulosti sa v časoch zlej hospodárskej úrody používal ako náhrada múky. „Chlebový strom” doteraz živí svojimi plodmi Tesín (taliansky kantón nachádzajúci sa vo Švajčiarsku) a gaštanové cestoviny alebo vločky nie sú pre obyvateľov iba avantgardným pokrmom. 
Vláda kantónu sa totiž niekoľko rokov stará o návrat k tradičnému pestovaniu týchto drevín. Plody gaštana dokážu dokonale konkurovať citrónu v obsahu vitamínu C a ich energetická „nálož” vykryje potreby športovcov, ale i fyzicky náročne pracujúcich ľudí. Pečeným, vareným či iným gaštanových pochúťkam preto netreba odolávať. O tom, že sa dá s gaštanmi vyblázniť aj inak ako na výtvarnej, svedčia pravidelné Gaštanové slávnosti v Modrom Kameni. V meste a jeho okolí sa vyskytuje vôbec najviac Gaštanov jedlých na Slovensku, približný počet končí číslom 3500.
Ďalšou raritou je výroba gaštanového piva. Pivovar Locher (Švajčiarsko) takto spotrebuje niekoľko ton plodov, ktoré by inak zhnili alebo sa bezcieľne povaľovali v lístí. Francúzi si zase obľúbili gaštanový nugát, čiže zmes gaštanov, karamelu a medu.
Tieto stromy ovplyvnili aj kalendár Keltov, ktorý ľudí-gaštany (15.-20. máj a 12.-21. november) zaraďuje k humorným, sebakritickým, ušľachtilým, no občas tvrdohlavým jedincom. Kalendár však dnes funguje i spätne – stromy si na seba postupne nabaľujú ľudské choroby, gaštany konkrétne rakovinu kôry. Tá zapríčiňuje ich pomalé vytrácanie sa z parkov či mestskej zelene. Kým sú však tu, nik nám nebráni s jedlým, pečeným gaštanom v ústach vytvárať zvieratká z tých nejedlých. Napríklad aj počas cesty do školy.
autorka článku: Kristína Lišková
zdroj foto: autorka, kohaplant.sk, nahuby.sk
