História a osudy slovenských Židov

Aj herbár mal tvar všadeprítomného označenia ŽidovV nitrianskej synagóge sa nachádza stála expozícia Múzea židovskej kultúry, Osudy slovenských Židov, zachytávajúca najtemnejšie udalosti z čias druhej svetovej vojny.Čo vieme o nitrianskych Židoch a ich tragédii?

Prví nitrianski Židia

Prvá zmienka o Židoch v Nitre je už z roku 1096. Ďalšie roky boli pre toto spoločenstvo rokmi vzostupu – Zoborská listina z roku 1113 spomína Mons Judaeorum (Židovský vrch), na ktorom sa nachádzal židovský cintorín, písomnosti z trinásteho storočia zmieňujú Castrum Judaeorum, teda opevnenú židovskú osadu, a v 19. storočí sa nitrianska židovská náboženská obec stala známou vďaka pôsobeniu rabína Jechezkela ben Jákov Banetha, ktorého aj kresťania uctievali ako svätca.

Nitra bola jedným z mnohých uhorských miest, kde sa po roku 1867 vďaka emancipácii židovského obyvateľstva úspešne zavŕšil proces urbanizácie a priemyselná revolúcia. Intenzívny náboženský život získaval vďaka ekonomickej prosperite uznanie a priestor. V roku 1931 sa mesto s príchodom nového dekana nitrianskej rabínskej vysokej školy rabína Samuela Dávida Ungara stalo sídlom hlavy československej ortodoxie a metropolou európskeho židovského náboženského života.

So Židmi sa nepočíta

Zlom existencie tohto spoločenstva však znamenali roky 1938 – 1939. Po Mníchovskej dohode a najmä po výsledkoch viedenskej arbitráže z 2.novembra 1938, ktoré boli pre Slovensko katastrofálne z hľadiska straty nezanedbateľnej časti územia, bola vina za túto prehru na medzinárodnej politickej scéne pripísaná Židom, pretože sa hlásili k maďarskej národnosti.

14.marca 1939 vznikol samostatný štát Slovensko, chránený zmluvou s Nemeckou ríšou, kde sa so Židmi nepočítalo. Protižidovské opatrenia v politickej a hospodárskej oblasti sa prejavovali likvidáciou a arizáciou židovských podnikov. Nakoniec došlo k úplnému vyradeniu Židov nielen z hospodárskeho, ale aj verejného života. Slovenský snem vydal 9.septembra 1941 Židovský kódex obsahujúci 270 paragrafov. Osoby spĺňajúce definíciu Žida boli pozbavené viacerých základných práv, všetkého nehnuteľného a časti hnuteľného majetku, vzťahovala sa na nich „pracovná povinnosť“ a od šiestich rokov museli povinne nosiť šesťcípu žltú hviezdu.

Jedno číslo = jeden nevinný človek

24.marca 1942, v predvečer odchodu prvej súpravy špeciálneho vlaku na deportáciu 1000 židovských dievčat priamo do koncentračného tábora v Osvienčime, sa zišla vláda na riadnom zasadnutí. Uznesenie znelo: „Vláda schválila návrh ústavného zákona o odstránení Židov z územia Slovenskej republiky“. Tu začínajú tie najkrvavejšie čísla histórie ľudstva. Od 25.marca do 20.októbra 1942 bolo prostredníctvom tzv. „pracovných“ a neskôr „rodinných“ transportov násilne deportovaných do vyhladzovacích táborov Ľublinského dištriktu a Osvienčimu 57 752 osôb. V roku 1944 nasledovala ďalšia vlna deportácií ďalších asi 12 000 ľudí. Napokon, keď ich už „nestíhali“ deportovať, popravovali ich priamo na Slovensku. Počas vyčíňania nacistov zahynulo približne 108 000 slovenských Židov.

To sú čísla. Pod každým číslom si ale treba predstaviť konkrétnu ľudskú bytosť. To vyvolá mráz v tele a náhly pocit smútku. A práve o tom je výstava „Osudy slovenských Židov“ v Nitrianskej synagóge. O jednotlivcoch. Kufre, jedálenské súpravy, falošné táborové peniaze, trestanecké šaty, dreváky… a najmä všadeprítomná šesťcípa žltá Dávidova hviezda, tie všetky rozprávajú mnohé osobné príbehy ľudí, ktorí to všetko zažili. Táto príšerná mozaika vyžaruje bolesť, pre ktorú niet utíšenia. Ľudia odsúdení vopred len za svoj pôvod, bez šance obhájiť sa. V tejto zvláštnej atmosfére len mlčky prechádzate expozíciou a zamýšľate sa, čoho je naše pokolenie schopné, a pýtate sa: Prečo? Je to úžasná výstava, ktorá spôsobuje silný emotívny zážitok. Toto miesto neukáže priamo koncentračné tábory ani popravy, ale práve o to viac zanechá v človeku. Pre mňa aj pevnú vieru, že sa nič podobné nebude už nikdy opakovať.

autor článku: Jozef Rybár v spolupráci s Viktorom Bohonom
autor foto: Jozef Rybár

Zdieľajte článok

Komentáre:

One thought on “História a osudy slovenských Židov

  1. Holokaust musi byt mementom pre buduce generacie a jeho hrozy sa nesmu nikdy viac zopakovat!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.