Jasne si pamätám deň, kedy som mala dohovorenú schôdzku s jedným z najvýznamnejších historikov v anglickom Oxforde. Sedela som ako prikovaná za stolom v reštaurácií a trocha som sa bála (dokonca som si nervózne klopkala s perom). No keď som videla prichádzať usmievavého pána, všetok strach zo mňa opadol.
„My name is Alan Palmer,” predstavuje sa mi sympatický historik v najlepších rokoch a podáva mi knihu nesúcu jeho meno. „Už dlhé roky sa zaoberám strednou a východnou Európou, a práve tieto časti Európy boli inšpiráciou pre moju knihu. 
Tá nesie názov The Lands Between najmä preto, že v nej píšem o krajinách v srdci Európy. Niekoľkokrát som navštívil Viedeň, kde sme sa s historikmi venovali toku a histórii Dunaja, ale, samozrejme, navštívil som párkrát aj vaše hlavné mesto, Bratislavu.”
Alan Palmer je historik, spisovateľ a profesor žijúci v Oxforde. Len nedávno publikoval reedíciu svojej knihy z roku 1970 a ako svojho najväčšieho kritika a zároveň poradcu uvádza svoju manželku Veroniku, ktorá sa taktiež zaujímala o históriu týchto krajín. Už na prvý pohľad je Alan výnimočný človek, navyše so zmyslom pre humor. Na otázku, prečo neštudoval napríklad matematiku, mi s úsmevom odpovedal: „To by som sa najskôr musel naučiť, koľko je 2 + 2!” Jeho známi ho však označujú za chodiacu encyklopédiu. Významné dátumy z histórie mu nikdy nerobili problém, no priznal sa mi, že nikdy si nevie zapamätať, aký je práve deň. 🙂
Vo svojich 84 rokoch je pre Alana najväčšou prekážkou moderná technológia. „Ťukať do klávesov je ľahké, ale keď mám niekomu rýchlo povedať svoju emailovú adresu, 
vždy musím dlho popremýšľať, aby som sa nepomýlil. Pamätám si, keď sme ako mladí študenti chodievali do školy na koňoch. Dnes je toľko áut, že sa človek nestačí diviť… Doba sa mení, ale tak to asi má byť.” Ako správny historik a spisovateľ precestoval takmer celý svet. Podieľal sa na vzniku rádiostanice v Japonsku, dlhé roky spoznával Európu a tiež vyučoval históriu v Independent school v Londýne. Mister Palmer, ako ho volajú kamaráti, sa mi pochválil aj svojou zbierkou kníh. Má ich vraj toľko, že by počítal aj celý deň (okolo 5 tisíc). Jeho knižnicu však tvoria hlavne knihy týkajúce sa histórie. Momentálne sa venuje písaniu knihy, v ktorej hlavnú postavu, chlapca žijúceho v Londýne, prirovnáva k sebe. Kniha však nestratí historický podtón.
Na záver snáď len to, že ak sa o počasí v Anglicku hovorí ako o pochmúrnom, stretnúť Alana Palmera bolo pre mňa rozjasnením a spomienkou na celý život. Verím, že ste si z tohto článku zobrali aspoň kúsok. Nie každý spisovateľ predsa musí vedieť, že 2 a 2 sú 4.
autorka článku a foto: Monika Furmánková
