Dôležitou charakteristikou umeleckej tvorby je vyvolávanie estetického zážitku. V 19. storočí sa zrodila fotografia. A tak, ako dosiahli štatút umenia aj iné techniky zobrazovania, tak ho získala aj fotografia. Fotogaléria Trafačka vystavuje od piatku 18. marca 2011 fotografie Jitky Mornštajnovej z Valaského Meziříčí, ktorá na podnet Františka Kolářa, zakladateľa fotogalérie, ponúkla časť zo svojej tvorby.
Keď som prvýkrát vstúpila do fotogalérie Trafačka, panovala v nej príjemná atmosféra, ktorá sa tam zdržala celý večer, aj napriek piatkovej daždivej Nitre. Každú chvíľu prichádzali ďalší a ďalší návštevníci, teda vernisáž začala trochu neskôr. V konečnom dôsledku, to čakanie stálo za to. Úvodné slovo si vzal fotograf František Kolář, ktorý všetkých privítal a predstavil fotografku Jitku Mornštajnovú. 
Následne prenechal slovo kurátorke výstavy Soni Bellerovej, ktorá v krátkosti charakterizovala Jitkinu tvorbu, založenú predovšetkým na ženskej výpovedi. Tú stvárnila zahmleným videním, sympatiou s čiernobielym spektrom farieb a akousi utajenou intimitou. V tomto úvode sa dostala k slovu aj samotná autorka fotografií, ktorá „začala fotiť, aby nemusela hovoriť”. Pretože „ťažko hľadá slová, keď sa jej niekto spýta, čo tým chcela povedať”. O ďalší estetický zážitok sa postarali hudobníci hrajúci folk, ktorí svojim predstavením dokresľovali celkovú atmosféru vernisáže. Ďalší vstup sa niesol v duchu techniky fotografie. František Kolář vyslovil, že „neexistuje digitál, ktorý by prekonal poéziu čiernobielej analógovej (klasickej) fotografie “. S týmto výrokom fotografka Jitka súhlasila a odôvodnila to rozprávaním, ako začínala s digitálnymi fotoaparátmi. Neskôr sa zamilovala do Flexaretu (klasický fotoaparát, zrkadlovka, pozn. red.) a odvtedy naň nedá dopustiť. Pripomenula, že vo svojej tvorbe uprednostňuje tzv. „surové fotky”, teda počítačom neupravené. Taktiež sa priznala, že má radšej čiernobiele fotografie, avšak nezavrhla ani farebné. Na otázku Soni, či pracuje len so ženskými modelmi, odpovedala, že síce existuje zopár fotiek s mužmi, ale riadi sa jej osobnými pocitmi. O autoportréte však už uvažovala, ale dospela k tomu, že výraz síce má, ale len jeden a je skôr tvor plachý.
Po ďalšom hudobnom vstupe, ozvláštnenom bubnom, zakladateľ fotogalérie Trafačka ukončil oficiálnu časť vernisáže a vstúpili sme do neoficiálnej časti.
Nedalo mi nespýtať sa autorky fotografií na to, čo si má bežný človek všimnúť na jej tvorbe. „Bolo by lepšie,” začala, „aby sa na to pozeral, už to tu dnes odznelo, s pocitom. Snažím sa inšpirovať napr. starými obrazmi, ale bavia ma i staré fotky. Táto inšpirácia sa tam odráža a keď to tam niekto uvidí a nájde, tak to bude fajn.”
autorka článku: Lucia Holienčinová
autori fotografií: František Kolář, Jitka Mornštajnová
