Vzdelaná, krásna a najmä úspešná mladá žena. Juliana Drugdová prežíva vrcholné roky svojej kariéry ešte pred tridsiatkou. Len niekoľko mesiacov po absolvovaní európskych štúdií a anglického jazyka na UKF v Nitre sa jej podarilo získať miesto na ministerstve zahraničných vecí. Práca v diplomacii bola jej cieľom už od strednej školy. A sen sa splnil. Už dva roky reprezentuje Slovenskú republiku na veľvyslanectve v Tokiu.
Čo všetko si urobila pre svoju kariéru, kým sa ti podarilo dosiahnuť súčasnú pozíciu?
Už počas strednej školy ma zaujímali medzinárodné vzťahy a zahraničná politika. Neustále som sa preto do tejto oblasti snažila venovať svoju energiu. Na univerzite som okrem anglického jazyka pokračovala so štúdiom nemeckého jazyka a začala som sa venovať francúzštine a španielčine. V snahe nabrať čo najviac skúseností som sa na katedre zapájala do mnohých aktivít.
Bola si na nejakej stáži už počas štúdia na UKF?
V treťom roku štúdia sa mi podarilo dostať na dvojmesačnú stáž na ministerstve hospodárstva na Odbor európskych záležitostí. Prístupový proces Slovenska do EÚ bol vtedy naplno rozbehnutý a bolo pre mňa nesmierne zaujímavé vidieť teóriu v praxi. V závere štúdia som absolvovala prax na Ministerstve zahraničných vecí a následne na Veľvyslanectve SR v Londýne.
V súčasnosti pôsobíš na Veľvyslanectve SR v Tokiu. Aká je náplň tvojej práce?
Som zodpovedná za konzulárne a administratívne záležitosti. Hlavnou úlohou konzulárnych pracovníkov je pomáhať slovenským občanom, ktorí sa nachádzajú v zahraničí, či už tam žijú alebo len oddychujú. V rámci administratívy som v podstate zodpovedná za praktický každodenný chod úradu, hospodárenie s rozpočtom a majetkom SR.
Každá práca má svoje pozitívne, ale i negatívne stránky. Aké sú pre a proti tej tvojej?
Pre mňa to bola v prvom rade veľká zmena oproti činnosti, ktorú som robila v Bratislave. Dalo by sa povedať, že všetko, čo v skutočnosti momentálne robím, som sa musela naučiť pekne od základu. Okrem toho je veľký rozdiel medzi prácou a životom v zahraničí a v „ústredí”. Je to nesmierne zaujímavé a obohacujúce, človek však musí urobiť veľa kompromisov. Táto práca mi otvára nové možnosti a umožňuje mi spoznať veľa zaujímavých ľudí a vecí, ovplyvňuje však všetky moje rozhodnutia a oblasti môjho života.
Určite je to časovo náročné zamestnanie. Keď ti však zostane voľný čas, ako ho tráviš?
Cez pracovný týždeň je toho času menej, ale snažím sa športovať a prihlásila som sa na kurz japonského jazyka. Počas víkendov podnikám veľa výletov po Tokiu a okolí. Okrem toho by som si popri pracovných povinnostiach rada našla čas aj na cestovanie po okolitých krajinách. Tento rok som navštívila Austráliu. Určite nesmiem vynechať Vietnam, Indiu, Čínu, Nový Zéland. Je toho veľa. 🙂
Ako na teba zapôsobila východná kultúra? Čo ťa najviac na tejto krajine zaujalo?
Pre mňa bol príchod do Japonska naozajstným kultúrnym šokom. Život tu funguje úplne inak. Japonci nedávajú dôraz na individualizmus a akúsi výnimočnosť ako v Európe alebo v Amerike, naopak, ich cieľom je čo najviac zapadnúť do davu a nevytŕčať. Ľudia sú k sebe veľmi úctiví, no nedávajú najavo svoje city a takmer nikdy sa nedozviete, čo si naozaj myslia. Jedným z ich najväčších nedostatkov, s ktorým sa často stretávam aj pri svojej práci, je nedostatok flexibility a neprispôsobivosť. Na druhej strane, sú veľmi spoľahliví a svoju prácu si vždy vážia a robia ju poctivo. V Japonsku je veľmi nízka kriminalita a ľudia (aj obchodníci) sú často až príliš dôverčiví. Na ulici bežne vidíte, že niekto zaparkuje auto na kraji cesty, nechá ho odomknuté a odskočí si na kávu…
Aké máš plány do budúcnosti? Čo by si v živote ešte chcela dosiahnuť?
V Tokiu ma čakajú ešte asi tri roky. Rada by som ich preto naplno využila a chcela by som, aby tu po mne zostala dobre urobená práca. Po návrate na ministerstvo by som sa rada vrátila k multilaterálnej agende, najlepšie k európskym záležitostiam a v budúcnosti by som sa opäť pokúsila prihlásiť sa na pozíciu na Stálom zastúpení SR pri EÚ (práca diplomata – pozn. red.). A chcem si založiť rodinu a mať tri deti. 🙂
Máš nejaký recept na úspech, ktorý by si poradila študentom alebo absolventom VŠ?
Recept na úspech? Ten by som rada niekedy našla. 🙂 Podľa mňa je to hlavne veľa vynaloženej energie a práce a, samozrejme, aj trochu šťastia. Treba byť vytrvalý a nikdy sa nespoliehať na to, že vám „spadne z neba” niečo zadarmo.
autorka článku: Martina Nevolná
zdroj foto: Juliana Drugdová, jxs.cz
