Kto sme…

Ľudské životy nie sú kúskami motúza, ktorý možno vytiahnuť z klbka, oddeliť od ostatných, pekne povystierať. Nemôžeme sa dotknúť jednej časti a nerozochvieť pritom zvyšok. Všetci sme prepojení. A keď niekoho životný príbeh skončí, mali by sme si to aspoň všimnúť. A spomínať. Lebo jedna emócia je univerzálna a prináša človeku nekonečnú radosť – vedomie, že na nás nezabudli.

23.10. 2010. Pre vás možno úplne obyčajný deň. Krásna, oddychová sobota. Určite ste pri jesennej prechádzke alebo pri tancovaní na nejakej párty nerozmýšľali nad pominuteľnosťou ľudského života. Uznávam, veľmi ťažká a hlavne nepríjemná téma na rozmýšľanie. Ani ja som sa nad ňou nezamyslela. Samozrejme, každý z nás si uvedomuje, že na svete deň čo deň zomrie veľa ľudí, veľa jedinečných príbehov sa skončí. Smrť je súčasťou nášho každodenného života. Kým sa nás nedotkne, ani si ju nevšimneme. No myslím si, že ak sa dostane príliš blízko, ak rozvíri hladinu nášho pokojného, usporiadaného vesmíru, mali by sme nejako zareagovať. A nie ju ignorovať.

V pondelok, po tomto pre mňa úplne obyčajnom víkende, som prišla do školy. Ako prváčka na vysokej si ešte stále zvykám na nový systém, nových ľudí a nové pravidlá. Chýba mi trochu kolektív, taký, aký nájdete na stredných školách. Keď človek ide po chodbe a každého pozná, každý ho zdraví a zastaví sa na rozhovor. Tu to tak ale nie je. Ešte sa nepoznáme. Dávala som tomu čas. Príde to, určite. Tak som sa utešovala, že príde niečo, čo nás spojí. Nenapadlo mi ale, že príležitosť sa objaví tak skoro.

Prišlo to na jednej hodine, zhodou okolností to bol seminár, kde sme menšia skupina, a teda sa poznáme. Či už z videnia, alebo spoznávame mená vďaka prezenčnej listine. Tá sa aj túto hodinu čítala. Stále sa nič neobyčajné nestalo. No vtom sme prišli k jednému menu. Réka Miklósová. Meno mi bolo veľmi povedomé, len som si nevedela vybaviť tvár. Vtedy profesorka meno škrtla. Prekvapilo ma to, nevedela som, prečo to urobila. Keďže som strašne zvedavá a vždy chcem všetko vedieť, spýtala som sa, čo sa stalo. A odpoveď bola šokujúca, až som stratila reč. „Zahynula cez víkend pri autonehode.” A pokračovali sme ďalej, čítalo sa priezvisko za priezviskom, akoby sa nič nestalo. Ale moment! Veď sme sa práve dozvedeli, že nám zomrela spolužiačka!

kto-sme-bez-popisku

Obzerám sa okolo seba, ale nevidím nič. Respektíve nevidím to, čo by som čakala. Nevidím šok, prekvapenie, smútok, o ktorých viem, že sa odzrkadľujú na mojej tvári. Sme asi štyri, ktoré sme si uvedomili, čo sa stalo. Ostatní nič. Smejú sa a bavia sa ďalej, profesorka číta ďalšie a ďalšie meno. Nerozumiem tomu. A kde je aspoň minúta ticha? Alebo je to jednoducho len meno, ktoré sa škrtne? To sme? Len mená na prezenčnej listine?

Po konci hodiny prídem do internátu, opäť žiadna priateľská tvár, každý len hľadí pred seba. Okamžite vyhľadám na internete informácie o nehode. A naozaj. Je to pravda. Réka a jej priateľ Tibor sú mŕtvi. Išli si užiť víkend v aquaparku, no nikdy tam nedorazili. Dva mladé životy vyhasli. A u nás sa nad tým skoro nikto nepozastavil. Jednoducho ju vymazali zo systému. To je všetko.

Ale nemalo by to tak byť. Aj keď je nás na tejto škole veľa a nie je možné, aby sme sa všetci poznali a všetci mali radi, sme predsa len kolektív. To my, študenti, tvoríme školu. Nie učebnice alebo iné neživé veci. A nie sme len mená na prezenčnej listine. Každý z nás je jedinečná a nenahraditeľná osobnosť.

Preto som sa rozhodla napísať tento článok. Väčšina z vás možno ani netuší, že jedna študentka sa k nám už nikdy nevráti. Ale mali by ste to vedieť. Zaslúži si, aby sme jej venovali aspoň chvíľku, aspoň myšlienku. Pretože na svete nikdy nebol, nie je a ani nebude človek ako ona.

autorka článku: Dominika Poláková
zdroj fotografie: krimi.cas.sk

Od nešťastnej udalosti a vzniku tohto článku uplynulo už pol roka, no z úcty k pozostalým, ktorým redakcia časopisu študentov UKF prejavuje úprimnú sústrasť, sme sa rozhodli článok uverejniť až teraz.

Zdieľajte článok

Komentáre:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.