Milovať niekoho ironicky, to chce aspoň jeden Polnočný denník na zapísanie všetkých pocitov. Pocitov z Lásky, ktorá je chybou v programe, lásky, ktorá vami lomcuje ako Mexická vlna. A vy sa napriek tomu snažíte prebádať Mužské interiéry, pretože nie je nič lepšie, než keď Vám niekto povie: Aj ja teba.
Vlastne, je niečo, čo poteší takmer rovnako. Správa, ktorá definitívne potvrdí ďalší titul obľúbeného autora. Nerada by som robila lobbing vlastnému knižnému vkusu. No pokiaľ ide o knihu, ktorá bola na prvom mieste rebríčka predajnosti v čase, keď v hmotnej podobe ešte nesedela na pultoch kníhkupectiev, musím urobiť jednu literárnu výnimku.
Šiesty titul Matkina E. Maxima zabodoval. Vyšiel tesne pred Vianocami, urobil okolo seba nežné haló a nakoniec prekvapil obsahom. Mňa samotnú tiež. Pripúšťam, že ak niekomu chutí päť rovnakých koláčov, zje napokon i šiesty. V mojom prípade však nešlo o vyplnenie cukrovinkového deficitu. Chcela som zistiť, čo nové Matkin objavil po troch rokoch, ktorá z postáv mi bude nesmierne blízka, ktoré stránky si už nikdy nebudem chcieť prečítať. Bola to zvedavosť, ale aj vernosť spisovateľovi, nepokladajúceho za dôležité odhaliť, či myšlienky patentoval Mars alebo Venuša.
Anonymita je jedným z plusových bodov tohto autora. Jeho irónia, smiech, všímavosť či dialógový talent si našli miesto i v tejto knihe. Arne a Júlia tentokrát nie sú až po uši zamilovanými postavami, sú manželmi. Dokážu, že minulosť tu nie je len preto, aby sa stala gramatickým javom. Slúži na poznanie toho prítomného, na zistenie, kde majú pravý domov tie skutočné city. Matkinovskú príchuť dodávajú dielu najmä postavy. Vždy je to niekto, koho by ste v skutočnosti nestretli, ale v knihe má trefné bonmoty, inak orientovaný svet alebo vymyslené meno, rovnako ako Nataša, dcéra hlavných postáv.
Kniha Aj ja teba plynie pohodlne. Stretáva sa so zvyčajnosťou nezvyčajností, rieši ich, plače nad nimi. Je trochu pokojnejšia než autorove prvé tituly a po prečítaní zrejme nezvalcuje rad osudových kníh. No zaujme. Nie zo zvyku, ale z nezvyčajnosti situácií, ktoré sú v stranách ukryté. Myslím si, že nadšenci Matkinovej tvorby ju budú vnímať ako spomínaný šiesty koláč. Zjedia ho, pretože im chutí, nesprotiví sa im, pretože jednoducho patrí k ich obľúbeným.
Obálka tejto knihy tvrdí, že Aj ja teba je ako dobre odležaný koňak. Účinkuje pozvoľna, nenápadne, je preverený rokmi skúseností. Ja mám radšej víno. Ale Matkin nie je podobný ani tomuto alkoholu. On už totiž nedozrieva. On túto fázu veľmi taktne predbehol.
autorka článku: Kristína Lišková
zdroj fotografie: topknihy.sk
