Dr. Jozef Tiso. Vlk alebo jahniatko?

Jozef Tiso - jedna z najkontroverznejších postáv našich dejín.V dejinách každého národa sa nachádzajú obdobia, na ktoré sa len ťažko spomína s hrdosťou. Aj Slovensko si prežilo svoju ,,traumu”, ktorá dodnes zostáva predmetom diskusií historikov a doposiaľ nevyriešených polemík. Prvá Slovenská republika, od ktorej by sa očakával hrdý začiatok nezávislej existencie, je paradoxne označovaná za najtemnejšie obdobie. Pri ekonomickom a kultúrnom rozmachu štátu je relatívnosť tohto tvrdenia nespochybniteľná, podobne ako spájanie prvého slovenského prezidenta s fašistickými prívlastkami.

Pri skúmaní osudov významných osobností, prirodzene, dochádza aj k vytváraniu poloprávd či rôznych konšpiračných teórií. Otázkou zostáva, do akej miery sa takýto životopis zhoduje s tým reálnym. Niet pochýb, že Jozef Tiso patrí medzi najkontroverznejšie postavy našich dejín. Napriek tomu, že bol odsúdený na najvyšší trest už v roku 1947, akýsi proces medzi žalobcami a obhajcami tisovského režimu prebieha dodnes. Jedni život Jozefa Tisa opisujú ako zlyhanie politika, človeka i kňaza. Iní ho zase prirovnávajú k mučeníkovi.

Vojnový zločinec

Po nastolení povojnového poriadku a opätovnom spojení českého a slovenského národa, boli proti Tisovi vznesené obvinenia, ktoré by sa dali zhrnúť do niekoľkých skupín: rozbitie demokratických princípov Československa; zločiny proti slovenskému národu tým, že sa spojil s Hitlerom; zločiny za marenie protifašistického národného povstania; zločiny proti ľudskosti a pomáhanie pri likvidácii Židov. Jednoducho povedané, Tiso bol označený za vlastizradcu a odsúdený na trest smrti obesením. I keď bolo proti nemu nahromadených kvantum dôkazov, mnoho ľudí rozhodnutie súdu stále vníma ako jeho vraždu. Ťažko mu odpustiť obete, ktoré Slovenská republika pod jeho vládou utrpela, otázkou však zostáva, prečo ho súdili predovšetkým opoziční komunisti a nie medzinárodný súd. Mohol byť takýto verdikt objektívny?

Tiso a Hitler. Politika alebo priateľstvo?

,,Prvý krok”

Tisova profašistická politika a spolupráca s Hitlerom sa začala posudzovať od marca 1939, a teda od vyhlásenia Slovenského štátu. Faktom zostáva, že síce Tiso jednotný národ pokladal vo svojej politike za prioritu, o úplnej samostatnosti nikdy nerozmýšľal. Za vznikom Slovenského štátu preto treba vidieť všetky pôsobiace sily, ktoré ho ovplyvnili. Keď Hitler pozval Tisa 13. marca 1939 na rokovanie do Berlína, jeho postoj bol odmietavý. Hitlerove podmienky však boli tvrdé. Buď samostatnosť alebo zánik. V tejto chvíli sa Tiso zachoval ako diplomat a odmietol vyhlásiť Slovenský štát mimo svojho územia. Po návrate do Bratislavy zvolal snem a ten rozhodol. Akoby to dopadlo v prípade, že Tiso túto myšlienku nepodporí, o tom môžeme predkladať len hypotézy. O to ťažšie je súdiť politika za rozhodnutie, ktoré si odôvodňoval ako záchranu národa. Každopádne, Tiso už od začiatku volil politiku ,,menšieho zla.” I napriek hrdým slovám o samostatnom Slovensku si uvedomoval, že jeho vznik nebol podmienený vôľou národa. V Hitlerovej ,,ochrane” však videl jedinú možnosť prežiť. Túto zvolenú taktiku obhajoval nielen pred svojím národom, zahraničnými štátmi, ale i pred sebou samým. O správnosti svojej voľby bol presvedčený až do posledného dňa svojho života.

Slovenský fašizmus

Ako prezident nemeckého satelitného štátu musel korešpondovať s fašistickou ideológiou. Nazval sa Vodca, zdravil fašistickým gestom. Ťažko ho však nazývať fašistom, pretože jeho politika bola postavená na kresťanských pilieroch. V komunistickej terminológii na označenie tohto slovenského režimu neskôr vznikol pojem klérofašizmus, odvodený od slova klerikálny (t.j. cirkevný). K náboženským princípom však mala jeho politika ďaleko a je prirodzené, že ju Vatikán i napriek jeho obhajobe odsúdil.

Jozef Tiso, jedna z najkontroverznejších postáv našich dejín.

Napriek všetkým argumentom, ktoré ho doviedli na popravisko, treba ešte pripomenúť, že Tiso sa stránil stotožňovaniu slovenského národného socializmu s tým nemeckým. Síce nechal na Slovensku pôsobiť nemeckých poradcov, no v skutočnosti sa usiloval všetko robiť po svojom. I keď sa Tiso snažil udržiavať s Nemcami dobré vzťahy (s Hitlerom si pravidelne na sviatky posielali pohľadnice), jeho snahu o presadzovanie vlastnej politiky si uvedomovali i Nemci. Dokonca sa vyskytli aj teórie o plánovanom atentáte. Odstránenie Tisa z funkcie prezidenta i predsedu HSĽS by uvítali predovšetkým radikálni fašisti Mach a Tuka, ktorí si priali omnoho razantnejšie vedenie štátu, podľa nemeckého vzoru. Práve ich menami sú podpísané mnohé krutosti spáchané vo vojnovej republike, vrátane židovských deportačných transportov.

Obhajoba na súde

Vo všetkých bodoch obvinení, vznesených na Tisovu politickú činnosť, sa jeho obhajcovia opierali o východiskový bod – ochrana štátu. Jeden z jeho právnikov, Ernest Žabkay, ho obraňoval slovami: ,,Bolo príkazom, vyplývajúcim zo situácie, trpieť i nemecké zásahy, len aby si neprivodili následok horší, buď okupáciu Nemcami alebo hroziacimi Maďarmi.” Argumentoval tiež tým, že Nemci uplatňovali svoje nároky tak kategoricky, že im musel ustúpiť.

Podobne Tiso odôvodňoval aj obvinenia zo zločinov proti národnému antifašistickému povstaniu. Ostré slová, ktoré odzneli v rozhlase pri vypuknutí SNP, síce potvrdzovali jeho postoj k povstalcom, ktorých vnímal ako zradcov, na druhej strane sa však snažil Nemcom dokázať, že situáciu zvládne a chcel tak zabrániť obrovským škodám pri vpáde nemeckých vojsk. Žabkay v obhajobe zdôrazňoval, že sa nikdy nenašli dôkazy o Tisovom pozvaní Nemcov na Slovensko po vypuknutí SNP.

Jozef Tiso - jedna z najkontroverznejších postáv našich dejín.Židovská otázka

Obvinenia na prezidenta pred Národným súdom padli aj za neľudské konanie páchané na židovských občanoch. Tento zločin mnohí vnímajú najmä ako zlyhanie kňaza. Nenávisť voči Židom Tiso evidentne pociťoval. Jeho slová na ich adresu boli tvrdé, nazýval ich škodlivým hmyzom i inými hanlivými výrazmi. Neraz sa vyjadril, že musí svoj národ očistiť od tejto ,,pliagy” a podobne. Ich problém však nevnímal z rasového hľadiska, ale z náboženského. Faktom je, že do roku 1942 bolo deportovaných vyše 50-tisíc slovenských Židov. Ďalším faktom je, že v tomto období netušil ani Tiso, ani iné národy, že Židia sú masovo likvidovaní. Nemci totiž kŕmili okolité štáty historkami o pracovných táboroch či samostatnom židovskom štáte, ktorý si budú sami riadiť a obhospodarovať. Po nemeckých výzvach a na základe týchto domnienok boli deportovaní najprv práceschopní muži, neskôr aj ich celé rodiny. Po odhalení pravdy o koncentračných táboroch boli deportácie zo Slovenska zastavené až do roku 1944, kedy ich obnovili samotní Nemci po obsadení SR. Napriek tomu, že Židom obmedzovali základné ľudské práva i samotné zákony SR, vrátane Židovského kódexu, bol to práve Tiso, kto udelil niekoľko tisíc prezidentských výnimiek. Bol to tiež jeho  zákon, ktorý umožnil židovským občanom dať sa ešte v začiatkoch vojny pokrstiť, a tak sa vyhnúť prenasledovaniu. I napriek tomu, že pred krutou antisemitskou politikou radikálov zatváral oči, nemožno mu poprieť istú snahu o ich záchranu, aspoň sčasti.

Pokus o záver

Cieľom tohto článku nie je súdiť už odsúdeného. Nikto ho nemôže oslobodiť od zodpovednosti za udalosti v štáte, ktorý viedol. ,,Strkanie hlavy do piesku” prinieslo až príliš veľa obetí. Osobné negatívne či pozitívne skúsenosti s bývalým prezidentom však pripravili pôdu pre fantastické legendy o Jozefovi Tisovi a polemiky bez konca. Možno si aj vy kladiete otázku: vinný či nevinný? Aká je pravda? Tá v tomto prípade neexistuje. Jestvujú len jednotlivé stanoviská.

Faktografické informácie autorka čerpala z odborných publikácií autorov A. Rašlu, E. Žabkaya, I. Kamenca, A. Špieza a M.S. Ďuricu.

autorka článku: Martina Nevolná
zdroje fotografií: aktualne.centrum.sk, hnonline.sk

Zdieľajte článok

Komentáre:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.