Už ako malá sa rada predvádzala a hovorila, že raz bude herečkou. Rodina sa na tom zabávala, ale ona si šla za svojím a dnes patrí k talentovaným hercom v kolektíve Divadla Andreja Bagara v Nitre. Rozprávali sme sa s Alenou Pajtinkovou.
„Na základnej škole som prešla aj obdobím, keď som chcela byť archeologičkou či letuškou. Lákalo ma cestovanie a cudzie jazyky. Dokonca som chcela byť aj novinárkou,” usmieva sa Alena. Počas štúdia na bratislavskom konzervatóriu sa zúčastnila konkurzu v nitrianskom Divadle Andreja Bagara (DAB). „Ozvali sa mi asi pol roka po konkurze, už som ani nedúfala. Ale vôbec som neváhala a prišla som sem veľmi rada. Vždy som totiž mala rada predstavenia, ktoré sa tu hrali.” Na VŠMU Alenu nevzali, ale dnes je hrdou prváčkou na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Študuje estetiku. „Estetika a umenie sú mi veľmi blízke. Štúdiom si chcem rozšíriť svoje obzory a pozrieť sa na kultúru aj z iného pohľadu,” hovorí herečka, ktorá sa k učeniu vrátila po šiestich rokoch. Okrem účinkovania v niekoľkých inscenáciách vo svojom domovskom divadle, hosťuje Alena aj v Starom Divadle Karola Spišáka (SDKS), na Novej scéne a v Slovenskom národnom divadle. „V DAB aj v SDKS sa cítim ako doma, s hercami sa navzájom poznáme, sme ako rodina. V Bratislave je život rýchlejší a viac stresujúci, ale vzťahy medzi hercami sú aj tam pekné,” hodnotí Alena.
Herectvo si nezvolila náhodou – odmalička hrala na klavíri, otec bol členom folklórneho súboru a mama, ako učiteľka slovenčiny a hudobnej, mala k umeniu tiež blízko. „Na herectve sa mi páči to, že každý deň je iný, žiadny sa neopakuje, táto práca je veľmi rozmanitá, človek spoznáva množstvo nových ľudí. Nemusí sa upäť len na jedno divadlo, môže byť na voľnej nohe, môže robiť aj v televízii, v rozhlase, v dabingu – je na hercovi, čo si zvolí,” myslí si Alena a dopĺňa, že, samozrejme, aj k tomu treba kúsok šťastia. Pajta, ako ju volajú hereckí kolegovia, nemá žiadnu vysnívanú postavu, ktorú by si chcela zahrať. „Niekedy hovorím, že je to postava Jaga v Shakespearovom Othellovi, čo je mužská postava. Ale nechcem to zakríknuť, takže to zostáva radšej len v rovine snívania. Chcela by som však, aby za mnou zostalo niečo, pre čo si ma ľudia zapamätajú, ale momentálne som len na začiatku cesty,” zamýšľa sa 24-ročná herečka. Ak ste si Alenu nevšimli v divadle, možno ju poznáte z televíznych obrazoviek.
Hrala jednu z hlavných postáv seriálu Obchod so šťastím a epizódne postavy si zahrala aj v Ordinácii v ružovej záhrade a v kriminálnom seriáli V mene zákona. „Kamera ma láka, je to iná práca. Chcela by som vyskúšať aj prácu na filme. Zatiaľ som točila len študentské.” Alena nepopiera, že aj ju herectvo zo začiatku lákalo kvôli sláve a popularite, dnes už pre ňu nie sú také podstatné. Možno aj kvôli veku je Alena najčastejšie obsadzovaná do komediálnych postáv. Chcela by si však vyskúšať aj romantickú či tragickú polohu. „Obľúbenú postavu nemám. Ja mám skôr obľúbené inscenácie ako také. Veľmi sa mi páčili Piargy, kde som síce hrala malú, ale peknú postavu. A mala som rada aj športovkyňu Amy z Okuliarov Eltona Johna.”
K hereckému povolaniu patria aj brpty a kuriózne situácie, herci si často zo seba uťahujú aj navzájom. „Keď si to môžeme dovoliť a predstavenie to povoľuje, robíme si s kolegami z divadla také malé schválnosti, je to však vždy v rámci miery, aby to neškodilo predstaveniu. Keď je totiž predstavenie dokonale naskúšané, aj malá odchýlka vie herca vyviesť z miery. Skúšame svoju pozornosť, buď inak zaintonujeme, alebo v rámci priestoru urobíme malú zmenu,” smeje sa Alena. Terčom „útokov” sa stala už aj ona. „Prebrala som postavu v predstavení Kabaret po Kristíne Greppelovej a Michal Kubovčík, ktorý v divadle hosťoval, si zo mňa urobil srandu. Mala som tam nosiť na sebe škatuľu s obrázkom zmrzliny, bola som akože zmrzlinárka. Tá škatuľa bola pripravená na scéne a ja som počas nejakého hudobného predelu mala prísť na javisko a tú škatuľu si dať na seba. No a on mi ju naplnil plnými fľašami vody. Najskôr som si myslela, že ju tam niekto priklincoval, ledva som ju zodvihla, a všetci v zákulisí sa na tom náramne zabávali. Potom už aj ja,” spomína si Pajta.
Alena charakterizuje samu seba ako veselého, impulzívneho a spoločenského človeka, trocha neurotika a občas aj hysterku. Voľný čas trávi najčastejšie s priateľom, v prírode, športovaním, tancom, sledovaním filmov či v divadle. Svoj deň si nevie predstaviť bez kávy a smiechu a možno čoskoro začne pátrať aj po svojich predkoch. „Nedávno som sa dozvedela, že v bábkovom divadle asi pred 50 rokmi účinkovala nejaká pani Pajtinková. Ešte som po tom veľmi nepátrala, ale celkom ma to zaujalo a možno sa dozviem, že som mala v Nitre rodinu – herečku.” Ako študentka vysokej školy už vie, čo štúdium prináša, a preto má pre všetkých malý odkaz: „Časopisu prajem veľa úspechov a veľa ďalších rokov na mediálnej scéne. Študentom a už aj sebe: Držme sa!”
autorka článku: Lenka Káčerová
zdroj fotografií: Divadlo Andreja Bagara
