Ak máte možnosť cestovať, využite to. Nikdy neviete, akým smerom vás študijný pobyt otočí alebo aké skúsenosti vám uštedrí. No najlepšie na zahraničnom pobyte je kopec skvelých študákov, ktorých máte možnosť touto cestou spoznať. Nedávno sa zo slnečného Stredomoria vrátili aj študenti UKF Radmila Štelbašská a Michal Lukačovič . Boli totiž v Turecku prostredníctvom výmenného programu Erasmus.
Radka, v tvojom cestopise spomínaš, že nebolo ľahké sa po anglicky dorozumieť. Spomenieš si na zábavnú príhodu, kedy ste skutočne museli použiť ruky-nohy na dorozumenie?
Radka: Musím priznať, že nás nemilo prekvapila neschopnosť domácich komunikovať v angličtine. Predovšetkým mladých ľudí. Turci sú srdeční, priateľskí a nápomocní ľudia, ale jazyková bariéra je niekedy až príliš pevná. Zábavných príhod máme neúrekom, pretože vznikajú každý deň v škole, na internáte, pri nákupoch… Takmer vždy rozprávame turecko-anglicko-ruko-nohami. Naše pohyby pri komunikácii neraz pripomínajú šimpanzy v ZOO. 🙂
Vymenujte tri jednoslovné dôvody, prečo by ste odporučili Erasmus iným študentom?
Michal: Skúsenosť, spoznanie, cestovanie.
Zaiste ste toho veľa videli a zažili. Ktorý zážitok považujete za najsilnejší?
Radka: Je až nemožné vybrať jeden z kopy zážitkov a prekvapení, ktoré nám náš Erasmus priniesol. Najjedinečnejšie boli pre mňa dni v Istanbule. A čo čert nechcel, výbuch bomby samovražedného atentátnika sme minuli len o niekoľko minút, aj preto bolo vidieť všetky televízne štáby, novinárov a miesto výbuchu naživo a pocítiť úzkosť z tohto momentu, asi to najsilnejšie, čo som tu zažila.
S akým najvykonávanejším tureckým zvykom ste sa stretli?
Radka: Jednoznačne pitie čaju. Pre Turkov je to rituál, ktorý si doprajú vždy, keď majú chvíľku navyše. Tureckí chlapi sa stretávajú v miestnych „krčmách” a namiesto piva a borovičky si dávajú pohár čaju (typický malý sklenený pohárik) a partičku jednej z niekoľkých tradičných spoločenských hier. Takisto po každom jedle vám ponúknu čaj, väčšinou na účet podniku.
Rozhodli ste sa navštíviť krajiny Blízkeho východu – Sýriu a Libanon. Nemali ste strach a predsudky?
Radka: Tá bezprostredná blízkosť sýrskych hraníc nás lákala už od začiatku a túžili sme vidieť aspoň kúsok Blízkeho východu naživo. Samozrejme, predstavovali sme si to rôzne, hlavne kvôli obrazu, aký tvoria o týchto krajinách médiá. Sýria aj Libanon nás prekvapili, každý svojím spôsobom, miestami zbúrali predsudky, ktoré sme si do cestovných vakov pribalili.
Ako vám napadlo vziať si so sebou hŕstku cukríkov pre chudobné sýrske deti? Osobne to pokladám za krásne gesto…
Michal: Priznám sa, bol to môj nápad. 🙂 Vo svojom živote som mal už viacero možností cestovať do chudobnejších krajín, kde sa od cudzincov snažia všetci vyžobrať peniaze. A to najmä deti. Ale tomu chlapcovi nevysvetlíte, že nie ste bohatý americký turista. Sme študenti a už aj tak sme mali nízky rozpočet. Platí to ale pre všetkých, ktorí cestujú do takýchto krajín. Kebyže máte dať nejaký ten drobný peniaz každým pekným malým očkám, ktoré ho od vás vypytujú, tak za chvíľu zbankrotujete. Viac sa oplatí kúpiť veľké balenie cukríkov a vždy za hrsť rozdať. Nie vždy to síce deti príjmu nadšene, ale vo väčšine prípadov to funguje.
Aký máte pocit z Ramadánu? Určite je tento islamský sviatok aj niečo viac, ako len zriekanie sa stravy.
Radka: Sú rodiny, ktoré pôst dodržujú veľmi prísne, sú takí, ktorí sa zriekajú len niektorých vecí. A potom je tu aj množstvo moslimov, ktorí Ramadán nedodržiavajú vôbec. Reštaurácie aj obchodné domy ponúkajú počas týchto dní rozličné ramadánové menu a balíčky, čiže nie je ničím zvláštnym po západe slnka vidieť v reštauráciách rodiny, ktoré sa doslova hostia ramadánovým menu. Omnoho prísnejšie to však bolo napríklad v Sýrii, kde sme otvorenú reštauráciu našli len v kresťanských štvrtiach a aj glg vody na verejnosti sa pokladá za neslušnosť.
Podstúpili by ste tento pôst?
Michal: Ja nie som schopný dodržať ani tie jednoduché kresťanské pôsty, takže určite nie.
Plánujete svoje pútavé cestopisy postúpiť napr. niektorému vydavateľstvu alebo magazínu zo záujmovej tlače?
Radka: Naše články zatiaľ zdieľame len s priateľmi na facebooku a publikujeme ich v univerzitnom časopise Občas nečas. Možno sa pokúsime ponúknuť ich aj iným médiám, samozrejme, by nás veľmi potešilo vidieť ich na stránkach záujmových magazínov alebo webových portálov.
Michal: Ak vás naše odpovede zaujali, určite navštívte stánku www.obcasnecas.ukf.sk a kliknite si na sekciu Zo života Erasmákov.
autorka článku: Dominika Kassová
zdroj fotografií: Radmila Štelbašská
