„Zuzka, už nepracuj!” kričí na mňa z chodby upachtený priateľov otec. Pred sekundou sa vrátil z vonku, bol si zabehať ako každý deň. Je vraj už po pracovnej dobe, tak si mám ísť dať čaj a oddychovať. Aj by som rada, aj nie. Študenti pracovnú dobu nemajú, pracujú vždy, keď musia. Niektorí dokonca keď chcú! A ja chcem. Ale na tej pracovnej dobe predsa len niečo bude…
Keď po trojročnom maratóne dobehnete do cieľa, máte výborný pocit. Asi taký, ako ja teraz. Boli slnečné dni, boli mraky, zopár vytknutých členkov, ale najmä úspechy a pocit zadosťučinenia. Takže si predsa len idem oddýchnuť, prenechávam „šéfovskú stoličku” ďalším šikovným študentom.
Ale vy, milí čitatelia, neprestávajte byť aktívni! Svet je veľký a plný možností, o niektorých (ale aj o mnohých iných veciach, ako ste už iste zvyknutí) si prečítate aj v tomto čísle Občasu nečasu. Na vaše zážitky a fotografie je vám po celé leto k dispozícii aj naša webovka www.obcasnecas.ukf.sk, gmailovka obcasnecas.ukf@gmail.com alebo aj facebookovka OBČAS NEČAS! Dosť bolo písania, lebo sa mi s Občasom bude aj snívať (ako už miliónkrát predtým)! 🙂
Vážení čitatelia, bolo mi potešením tvoriť pre vás!
Zuzana Staníková
šéfredaktorka
PS: Ujo Ďuso, ďakujem za námet na editoriál. 🙂
