Príbeh o manipulácii s virtuálnou realitou.
O súboji pravej skutočnosti a falošnej IT ilúzie.
O slepých cestách počítačovej komunikácie.
Štrnásťročný Nick (Jakub Rybárik) je cynický tínedžer. Povýšenecký a všetkými pohŕdajúci. Surfuje po internete a hľadá si naivné stvorenia, ktoré by sa mohli stať obeťou jeho „temnej hry”. Hry, v ktorej len jeden z hráčov pozná jej pravidlá. A navyše ten, ktorý sa stane obeťou ani netuší, že sa stal súčasťou nejakej hry. Nedobrovoľným hráčom tejto „temnej hry” sa stane Adam (Peter Oszlík). Dôverčivý mladík, ktorý si na chate hľadá dievča, do ktorého by sa mohol „zamilovať”. Priezračnosťou a čistotou svojej prosby (žiadosti alebo túžby?) púta k svojej osobe mnohých.
„Rád by som našiel lásku!”
Láska figurujúca v Adamovom profile. Je tým slovom, ktoré Nicka vyprovokuje k akcii. Vytvorí postavu dievčaťa menom Ráchel (Alena Pajtinková) a s Adamom sa niekoľko dní stretáva na chate. Jednoducho ho namotáva… Nick sa kráľovsky zabáva. Chce svoj príbeh – „temnú hru” priviesť k životu a dokonalosti. Haluzenie pokračuje, narastá viac a viac, naberá obrátky…
Celý príbeh je zarámovaný ako Nickovo rozprávanie niečoho, čo sa už stalo. Jeho poslucháčom je jeho priateľka, s ktorou mal práve prvý sex. Spätne putujeme s Nickom v čase… Ocitáme sa v niekoľkých realitách, priestoroch, miestnostiach a čase. Autor hry používa priam detektívnu formu rozprávania príbehu, refrénovite opakuje niektoré prehovory postáv. Čím hre dodáva výrazný emocionálny náboj a robí ju vrstevnatejšou. Tón textu je temný, tak ako naznačuje už samotný názov hry.
Pravda a láska dnes nie sú niečo jasné a jednoznačné.
Niečo… skutočne silné! Aby sme ich boli schopní nájsť alebo rozpoznať.
Vo svete klamstiev totiž nikto nevie, čo je pravda a láska!
A čo je iba hra…
Inscenácia má ambíciu osloviť predovšetkým mladého diváka. Blízkosťou a aktuálnosťou témy, živým slovníkom postáv, osobitou obraznosťou a neošúchanou štruktúrou hry. Chce nastoliť tému prostredníctvom priamych stretnutí psychológa s divákmi po predstaveniach. Spontánnou uvoľnenosťou a neformálnou otvorenosťou chce hovoriť o predstavených problémoch. Ich pomenovaním a priamou komunikáciou na ne nielen vhodne upozorniť, ale im aj predchádzať.
Druhá časť projektu „TY KOKSO!” divadelných inscenácií o -násťročných a nielen pre -násťročných.
Slovenská premiéra: 9. septembra 2011 v Štúdiu DAB
tlačová správa DAB
