Zo svahu do plaviek?

Dve odlišné ročné obdobia k sebe zdanlivo nepatria.Premýšľali ste už niekedy o tom, čo v týchto horúcich mesiacoch robia tí z nás, ku ktorým jednoznačne patrí zima a mráz? Inštruktori lyžovania, vlekári, lavínové psy. Naozaj v lete len sedia, oddychujú a užívajú si sladké ničnerobenie? Ak prvé, čo vám napadne, je „nič”, ste na veľkom omyle. Nikto si predsa nemôže dovoliť pol roka prázdnin. A napriek tomu, že doba, keď musel mať každý prácu, už dávno pominula, aj Tatranci majú svoje zamestnanie cez letnú sezónu. A nie hocijaké, mnohé z povolaní, čo ich v lete živia, vás určite zaujmú aspoň natoľko, že stojí za to si o nich prečítať. Ak nie aj skúsiť.

Ešte vo februári, čo sa dnes už zdá asi tak ďaleko, ako vaše prvé narodeniny oslávené s riadnym prípitkom, som počas zimnej dovolenky pátrala po tom, ako sa v lete zabávajú inštruktori nachádzajúci sa na svahu. Vyzerali takí oddaní celému lyžiarskemu areálu, že len s veľkými problémami som si ich dokázala predstaviť robiť čosi iné. Bola som teda zvedavá, ako veľmi sa ich denný režim v zime líši od toho letného. Ako prvý na moju otázku ochotne odpovedal inštruktor Daniel: „Vyštudoval som Umeleckú školu drevársku vo Zvolene. Som teda vyučený rezbár. Pokiaľ navštívite ktorýkoľvek z penziónov u nás v dedine, nájdete tam mnou ručne vyrobené skrinky, príborníky, obrazy.” Dokáže mladého človeka uživiť takáto práca a baví ho to vôbec? „Uživil by som sa, to určite, dnes je po dobrých rezbároch veľký dopyt, ale nechce sa mi. Znepríjemniť si niečo, čo je mojím koníčkom, čo ma veľmi baví, čo využívam ako relax popri ozajstnej práci? To by bola hlúposť. Okrem toho, v letných mesiacoch pracujem ako lesník. To je moje druhé povolanie. V lete zvážame z lesa drevo, sadíme stromy, staráme sa o porast a všetko ostatné, čo treba.”

Málokto si vie domyslieť, čo robia inštruktori lyžovania v lete.

Ďalší odborník na lyžovanie Martin mal pre mňa ešte prostejšiu odpoveď: „Som plavčíkom. Dochádzam do Liptovského Mikuláša, do známeho aquaparku. Celé dni posedávam na vysokej stoličke a dohliadam na to, či sa každý správa podľa predpisov.” „Ja som zase pestúnka,” odpovedal posledný opýtaný učiteľ. „V susednej dedine strážim deti, hrám sa s nimi, vyučujem.” A s kým sú potom deti v zime, keď Martin trávi čas tu? „Pravdepodobne s akýmsi inštruktorom niektorého letného športu,” zareagoval pohotovo.

Posledný pán, ktorý uspokojil moju zvedavosť, bol vlekár. Odpovedal len stručne. „Spravil som si pomocou večernej školy maturitu s ekonomickým zameraním a tiež som navštevoval kurzy účtovníctva. Malým a aj veľkým podnikateľom tu v dedine teda robím akési účto.” Lavínové psy to majú, na rozdiel od ľudí, o niečo jednoduchšie. Oddychujú, strážia rodinné domy a užívajú si voľno.

Dve odlišné ročné obdobia k sebe zdanlivo nepatria.A keby vás na záver ešte zaujímalo, každý z inštruktorov postupne priznal, ako v skutočnosti vyzerali ich lyžiarske začiatky: „Musíte to všetko vyskúšať na vlastnej koži. Prax sa až priveľmi líši od teórie. Ako malí chalani sme chodievali do lesa, do hôr, vyberali sme si tie svahy, ktoré boli najťažšie. Po škole sme prišli domov, zobrali dosku alebo lyže a prichádzali až za tmy. Zlomeniny a zranenia boli samozrejmosťou. Až sa na nás doktori vždy pobavili, že nás napokon dostihne choroba z ožarovania röntgenom. Tak často sme tam boli. Vždy sme vyšliapali až hore, po svojich, bez vleku. Samozrejme s doskou, topánkami a ruksakom na pleciach,” dodali s úsmevom.

No povedzte, chcelo by sa vám? Keď si však predstavíte, že každou ďalšou jazdou sa človek zlepší, stálo by to za to. Len či by mali chuť aj dnešné decká. Radšej by klikli na video na webe. Česť výnimkám.

autorka článku: Petra Böhmerová
zdroj fotografií: archív Ski & snowboard school Slodičák

Zdieľajte článok

Komentáre:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.