Vždy, keď končí leto, uvažujem, čo budem robiť na jeseň a v zime. Skočíme na chatu, zlyžujeme Martinské hole. Škola končí 16. decembra, to už nikam nepôjdem, lebo bude treba pomáhať doma. Poznáte to. Človek si povie, že vyraziť na víkend je strata času, za tie dva dni sa toho veľa nedá stihnúť. Ak si zrátam cestu tam a späť, prejde ma aj chuť a jeseň len tak pretrpím. A potom, že kde sa berie splín a jesenná depresia. Nie je to zase také náročné, ako by sa zdalo. Dokonca ani nie tak nákladné.
ČÍTAJTE AJ: Čo a ako, kedy a kde? (2. časť)
V lete sme boli pri mori, ach, ako bolo dobre. Morský vzduch, piesočnaté pláže, slaná voda, nikto vás tam nepoznal a mohli ste si užívať pokoja s partnerom, prípadne s partiou. Hej, aj my sme boli, v Turecku. Nádherné. Asi najkrajšia dovolenka v živote. Jeden zo 100 divov sveta Pamukale alebo kobercáreň, tie ženičky tam zhrbené ručne tkali koberce. A naučila som sa aj rozlíšiť mramor od ónyxu. Aj keď mi to asi na nič nebude. Celá dovolenka nás na osobu vyšla 500 € – letenka plus letiskové poplatky, hotel aj vreckové, ktoré sme minuli na výlety po krajine.
Koncom augusta som sa konečne dostala na Kremnické gagy, už roky po tom túžim. Pozreli sme si s priateľom novú hru Radošinského naivného divadla, takisto Maštalíra, Kobielskeho a Bystrianskeho v komédii Rozhodcovia, trošku sme poplakali v tragikomédii Baletky, hackeri a homelesáci…& manažéri z dielne divadla GUnaGU. Kremnica je odvšadiaľ takmer na skok, ale ak predsa treba, ubytujú vás v rodinnom domčeku so stravou od maminky, samozrejme, nie vašej, od 10€ na noc.
Jarmočníci vínoví
September je charakteristický vinobraniami. Na Tradičnom trnavskom jarmoku som mala najlepší limbašský burčiak a Janka Kirschner roztancovala celé Trojičné námestie. Pezinské vinobranie sa nezaobišlo bez nekonečného množstva stánkov s ručnými prácami a ťahákom jarmoku bola kapela Desmod. Pred ich vystúpením nesmel chýbať už tradičný ohňostroj. Modra bola toho roku trošku komornejšia, v sobotu sa predstavila speváčka Tina so svojím krásne zastretým černošským hlasom a boli sme si pozrieť aj Múzeum rádií u pána Čepca. Mimochodom, každé jedno funguje a niektoré majú lepší zvuk než tie najmodernejšie. V Hlohovci sa nám jarmok pomaly rozrastá, tri uličky plné stánkov a v tej poslednej ste mohli naraziť na Hlohovecký ležiak. Pivo sa v Hlohovci vyrábalo už dávno, no hovorilo sa, že je príliš kalné a horké. Starú receptúru oživili mladí a opäť si získava svojich fanúšikov. Doprava je vždy vopred zabezpečená, takže si môžete pokojne užívať ochutnávky burčiakov pri každom stánku.
Čo som sa po horách nachodil
Aj keď leto nebolo podľa našich predstáv, počasie nám to vynahrádza na jeseň v podobe teplého babieho leta, čo je ideálne počasie na turistiku, tvrdí moja spolužiačka Vierka, už skúsená „horárka”. „Fatru mám prechodenú celú a aj časť Tatier.” Môžem len závidieť, my sme začali v Terchovej. Jánošíkove diery sú síce náročné, no maximálne naplnia predstavu začiatočníka. Prečo začiatočníka? Lebo vám garantujem, že po Malej Fatre budete chcieť pokračovať ďalej a hlavne vyššie. Ideálne, ak pracujete hlavou, nič lepšie neprečistí myseľ a aj pľúca. Čo sa týka tých pľúc, stálo ma to týždeň chrípky, veď viete, čistý vzduch. Ale telo si zvykne a určite mu to časom prospeje. Ozaj, na internete sme zohnali doslova úplne novú chatu za 8,5€ za osobu na noc.
ČÍTAJTE AJ: Čo a ako, kedy a kde? (2. časť)
autorka článku a fotografií: Alžbeta Pavlovičová
