Aj tieto slová kultového Polemicu sa ozývali najväčším pražským parkom vo štvrtok 6. októbra. Akcia T-music BACK TO SCHOOL putuje po šiestich “najštudentskejších” mestách ČR a víta mladých v novom akademickom roku. Konečne dorazila aj do Prahy!
Keď som nedávno prechádzala “Stromofkou”, ako tento park nazývajú domáci, zahliadla som menšie pódium a vôkol neho hŕstku poskakujúcich ľudí. A presne takto som si predstavila akciu, keď som sa dozvedela, že v parku budú koncertovať Polemici. Vo štvrtok sa teda vyberáme s Ajkou zaskákať si trošku aj my. Hudba sa však ozývala z iného konca parku, ako by som očakávala. Po chvíľke blúdenia pomedzi stromy vidíme masy ľudí. A pod pojmom masa myslím skutočne pravý význam slova. Prúdy ľudí nás vtiahnu priamo do deja. Obrovský priestor končiaci pódiom lemujú stánky s rozvoniavajúcim mäskom, pivkom a všetkými tými srandičkami, bez ktorých by festy proste existovať nemohli. Držíme sa za ruky a nevychádzame z údivu. Spomeniem si na tú kôpku ľudí pred pódiom, ktorú som videla pred pár dňami. Tu sa však už nachádza iná kôpka. Keby sa dala odvážiť, mala by aj tonu, aj dve.
Ešte za vidna rozohrieva dav česká popová kapela UDG, po ktorej preberá štafetu skupina Sto zvířat v štýle ska. My si však hlasivky šetríme pre slovenské hviezdičky. Pod rúškom noci už chlapci z Horkýže Slíže vytvárajú poriadne dusno a ruky stoviek ľudí mávajú ponad hlavy. O takej atmosfére, do ktorej prichádza headliner festivalu, sa im isto ani nesnívalo. O desiatej teda vstupuje na pódium Polemic a česká mládež skanduje mená našich rodákov. Je neuveriteľné, ako títo páni v bielom dokážu rozohniť multikultúrny i multištýlový dav. Spievajú Česi, Slováci, Poliaci, Turci… kadekto. Keď sa obzriem doľava, vidím skákajúcu skupinku dredáčov, sprava zas do nás nejaké žubrienky v kapucniach strkajú ako u dušu. Dokonca aj pán od kolotočov, svetielkujúcich v pozadí, sa prišiel pozrieť. Kyvkajúc bielou topánkou, v dobovom kostýme a s krepovými ružičkami v ruke, je naozaj “k sežrání”. Nevadí mu ani spŕška piva, ktorá čoraz častejšie prichádza zo zadných radov. Na rozdiel od neho, mne s Ajkou trvá dlhšie, kým sa s trendom vyhadzovania plných pohárov ponad ľudí zosobníme. Po čase to však prestávame vnímať. V strkajúcom dave plnom bláznov, v ovzduší zaplavenom vôňou marihuany (nakoľko sa v ČR fajčí kdekoľvek a kedykoľvek) máme, ako vraví pravá východniarka Andrejka, “ruku hore” až dokonca.
S poslednou “polemickou” piesňou nás opúšťa nielen slovenská kapela, ale i krásne dni babieho leta. Ešte mi v ušiach znejú posledné slová záverečného hitu Ona je taká, keď odrazu vietor začne dvíhať plastové poháre do vzduchu. Strhne sa skutočne veľká búrka. Z parku, ktorý máme mimochodom hneď na konci ulice, nás splašený dav nasmeruje úplne inde. A tak sa z desiatich minút cesty stáva takmer hodinová prechádzka. Kráčame s Ajkou v daždi a stále sa smejeme. Odišli sme zo Slovenska a Slovensko prišlo za nami. A čo si už viac dve nitrianske Erasmáčky v Prahe môžu priať. 🙂
autorky článku a fotografií:
Martina Nevolná a Andrea Mačošková
