Z UKF na pulty kníhkupectiev

Autorka knihy Tancovali päť septembrov Vladimíra GalkováUkončila štúdium žurnalistiky na UKF, pracuje v rádiu a píše pre portál. Od októbra však píše aj pre milovníkov kníh. Vladimíra Galková vydala pod názvom Tancovali päť septembrov svoju prvotinu o tom, že na výške je dôležité všeličo – ale štúdium to nie je!

Kedy a ako vznikol námet pre knihu Tancovali päť septembrov?

Počas cesty busom, počas počúvania hudby, počas mikrospánkov na prednáškach, počas tých zopár sekúnd, kedy večer spíš, ale ešte nespíš… Predstav si hocijakú chvíľu, akých je denne tisíc – tak vtedy mi napadli útržky. Niektoré boli o ničom a v momente som ich zabudla, ale niektoré boli silnejšie, tie som si zapisovala. Mala som olístočkovanú celú izbu a pri posteli a v kabelkách sa mi váľali stále nejaké zošity… Tie útržky sa mi páčili a chcela som tomu dať nejakú formu (to klišé, že som odmala chcela napísať knihu, tu spomínať nebudem). Chýbal mi ale hlavný motív, ktorý by to celé preťal a spojil zároveň. A potom prišiel aj ten.

Vladimíra Galková: Tancovali päť septembrovAký je teda hlavný motív?

Ja (rozprávač) a ďalší štyria ľudia si nažívame v intráku a kto v intráku býva alebo býval, vie. Nemusím rozvádzať. Veľmi spôsobný, plachý, nudný, abstinujúci Frankie, Max, ktorá si robí, čo chce, niekedy na úkor iných (ale vlastne nakoniec je to na úkor nej, ale nechajte ju), Oona, také múdre a vzácne dievča, aké chce každý aspoň z diaľky vidieť a Slug, muzikant, flákač. A ja. Ja som v pohode, iba sem-tam mám zvláštne vidiny. Alebo je to skôr pravda, ale nikomu to nemôžem povedať, lebo by ma zavreli. A všetci tam zažívame rôzne situácie, veselé, ale aj zásadné. Niekto zomrie, niekto prežije…

Vyskytujú sa teda v knihe aj autobiografické prvky, situácie a postavy inšpirované realitou?

Jasné. Je ich toľko, až mám výčitky svedomia voči ľuďom, ktorých som „vykradla“. Tiež som čerpala inšpiráciu zo svojho štúdia v Nitre. Inak by som si nezvolila to prostredie. To, o čom píšem, si musím zažiť. Inak to nejde. Alebo ide, ale ja mám asi plytkú fantáziu.

Môžeme sa tešiť, že pri čítaní spoznáme nejakú nám známu študentskú vec, miesto?

V celej knihe nemenujem nikdy nič konkrétne. Aj mestá majú názov Prvé Mesto, Druhé Mesto… Takže si možno niekoľko ľudí pri čítaní o tom istom mieste vybaví každý svoj variant. Ale áno, teraz mi napadlo niekoľko stavieb alebo zvykov, ktoré by mohli študenti z UKF poznať. A jeden vyučujúci. A dokonca aj vrátnička. Dúfam, že sa jej to nedostane do rúk. 🙂

Začala si písať už počas školy alebo to vypuklo až po jej absolvovaní?

Teraz neviem, či myslíš písať tú knihu alebo písať v globále. Vlnky a zobáčiky som solídne zvládala už v prvej triede zédešky. 🙂 Knihu som začala písať niekedy v treťom ročníku a s pauzami, niekedy aj niekoľkomesačnými, som ju dopísala pár mesiacov po ukončení školy. Také tie rôzne poetické a prozaické diela som skúšala, odkedy sa pamätám. Ale nič moc to nebolo.

Máš za sebou aj inú publikačnú činnosť alebo ide o tvoj prvý počin?

Prvý počin.

Plánuješ písať knihy aj v budúcnosti?

Plánujem, ale mám pocit, že musí prejsť ďalších 25 rokov, aby som aspoň o niečo zmúdrela a ďalšia kniha sa tak niekam posunula. 🙂

Ako si spomínaš na svoje vysokoškolské roky?

Matne. Ja mám zlú pamäť všeobecne a keď sa k tomu pridajú všetky tie faktory vysokoškolské… Zisťujem, že si toho veľa nepamätám. Ale viem, že boli obdobia stresov, kedy som nestíhala, nervovala sa, vybuchovala na okolie a myslela si, že mám toho najviac na práci (dnes sa smejem) a obdobia, kedy mi bolo tak dobre, ako býva človeku len raz. Keď je na vysokej. To by som vrátila hneď.

autorka článku: Dominika Babulicová
zdroj fotografií: archív Vladimíry Galkovej

Zdieľajte článok

Komentáre:

One thought on “Z UKF na pulty kníhkupectiev

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.