Som taký – „fil”. Hodinkofil, to vie o mne každý. A ešte aj muzikofil. Potom som – „moľ”, akože knihomoľ. Bývam – „lóg”, ako puzzlológ, aj – „aniak”, ako filmaniak. Ale okolo Vianoc som vždy – „nočníčka”, ako vianočníčka. Pre tých, čo majú Vianoce radi, jedia rybu len v tento čas, pečú doma s mamou medovníky, linecké pečivo a medvedie labky, trápi ich, čo nakoniec kúpia mame, otcovi, bratovi a sestre, babke, dedkovi a nakoniec aj frajerkám či frajerom, a pre tých, ktorí si nevedia Vianoce bez živej jedličky predstaviť, mám odporúčanie. Čítajte ďalej.
My, jedináčikovia, okrem toho, že sme rozmaznaní a dostaneme veľa darčekov, máme aj zopár životných bôľov, na ktoré by som rada upozornila všetkých, ktorí si myslia, že tie Vianoce sú pre nás rajskou záhradou, plnou darčekov a pokoja.
Pečenie
Ó, áno, všetky tie dobroty, pod ktorými sa prehýba stôl 24. decembra, tam nepričarovali škriatkovia, ale potrápili sme sa s nimi len my, teda jedináčik a maminka. A tá sa vždy rozhodne, že piecť sa bude presne týždeň pred Štedrým večerom, aby medovníky stihli zmäknúť, presne vtedy, keď ste sa vy dohovorili s partiou, že sa pôjdete korčuľovať na mestské klzisko, zjesť kornútik pečených gaštanov a vypiť fľašu medoviny. Bohužiaľ, nemáte súrodenca, ktorý by za vás vzal službu, a tak korčuľovanie, gaštany aj medovina odpadá.
Darčeky
Pamätám si, ako sa bratranci vždy dohovárali, že sa zložia na spoločný darček pre rodičov. Žiadne vymýšľanie sám za seba, že čo budem kupovať a koľko ma to bude stáť samého. Neriešili naše problémy, že kravata a voda po holení bola vlani, ani že kuchárske knihy už máte všetky doma a chňapky si maminka kúpila minulý víkend vo výpredaji.
A čo sa týka tejto témy. Aj opačné garde je, povedzme si pravdu, „nahouby”. Nuž, spomínam si na rok, keď som ani jednu z tých vecí, čo som dostala, nechcela. Rodičia totiž často ani len netušia, po čom vaše srdiečko piští, a tak sa ťažko niekoho spýtajú, kým ste vo veku, kedy si partnera domov nevodíte.
Výzdoba
Túto činnosť mám asi najradšej, ale trošku ma vždy vytáča, že visí len na mne. Lebo ja vždy pripomínam: „Haló, oci, je dvadsiatehotretieho, čas kúpiť stromček.” Ja behám a zháňam zelené gule, lebo kdesi som videla stromček, na ktorom to vyzeralo perfektne. Ou, a vlani, v jednom obchodnom reťazci, som našla dokonalý fialový odtieň ozdôb, posledná krabička, nevadí, veď pobehám aj iné obchody. Neverili by ste, aké je ťažké zohnať rovnaký farebný tón. Nuž, ale Vianoce na tom nespadli.
Hudba a filmy
To je to, čo robí Vianoce Vianocami. Aj keď v tomto prsty nemajú ani jedináčikovia ani tí z mnohopočetných rodín, je to vďačná téma, a tak neuškodí zopár typov pre vás, čo si chcete navodiť príjemnú atmosféru. Chris Rea a jeho Driving Home for Christmas a Bing Crosby s Bielymi Vianocami, sú neoddeliteľnou súčasťou týchto sviatkov. Keď sa vonku prechádzate so psom, všade samá beloba a všetci si spievajú „Let it snow, let it snow, let it snow…” Musím sa priznať, že v tomto nie som veľmi zástanca vianočného albumu Tublatanky.
No, a ráno na Vianoce, Kevin bojujúci s dvomi Mokrými banditami, Edward s nožnicami miesto rúk, americká klasika Zázrak na 34. ulici, Srdcia na prenájom, Romi Schneider v úlohe Sissi alebo Kate Beckinsale a John Cusack v Náhodnom stretnutí (z anglického Serendipity) a nesmú chýbať Shrekove prvé Vianoce. Českú klasiku považujem za samostatnú kategóriu a vianočné sviatky bez Popolušky, Princeznej so zlatou hviezdou na čele či Soli nad zlato si skutočne predstaviť neviem. Snáď ani vy. Tak šťastné a veselé! 🙂
autorka článku: Alžbeta Pavlovičová
zdroj fotografií: kinema.sk
