Melanchólia (Melancholia), dráma/sci-fi/thriller, Dánsko / Švédsko / Taliansko / Francúzsko, 2011, scenár a réžia: Lars von Trier, 130 min., hrajú: Kirsten Dunst, Charlotte Gainsbourg, Kiefer Sutherland, Charlotte Rampling, Alexander Skarsgård a daľší.
Nie bezpodmienečne! Aj keď už prvý obraz zachytáva najhlbšiu melanchóliu na tvári herečky Kirsten Dunst, na konci vás režisér a scenárista filmu Lars von Trier prinúti zamyslieť sa nad zánikom sveta, ktorý je pojatý priam paradoxne. Celý úvod filmu je o striedaní série obrazov v typickom trierovskom slow motion, ktoré sú dotvárané inštrumentálnou hudbou od Wagnera tak prirodzene, že sa ponoríte do m(M)elanchólie už na začiatku a význam obrazov sa vám odkrýva až postupne, ako to mal režisér v pláne.
V takejto nálade vás vyruší príbeh, konkrétne svadba Justine (Kirsten Dunst) a Michaela, ktorí meškajú na svoju svadobnú hostinu kvôli vtipnému incidentu s limuzínou. Justine sa ešte usmieva, no postupne sa do nej vkráda melanchólia, ktorá sa stupňuje. Lars von Trier ako majster detailu dielo vyšperkoval a pohral sa s kontrastmi, ktoré sú všadeprítomné a na ktorých je tento film vystavaný. Ako napríklad Justine močiaca vo svadobných šatách, no mesiac jej pritom anjelsky ožaruje tvár.
Film je rozdelený na dve časti s menami sestier Justine a Claire (Charlotte Gainsbourg), ktoré tento kontrast zosobňujú najviac. V príbehu medzi nimi a v nich dochádza k premenám a pozorujeme rôzne prejavy melanchólie u obidvoch. Kým Justine, ktorá na začiatku trpela depresiami, s príchodom Melancholie (planéty, ktorá má letieť popri Zemi) nadobúda pokoj, Claire je čím ďalej nervóznejšia a potrebuje ubezpečenia okolia, že všetko dopadne tak, aby nebol jej až sterilne usporiadaný život narušený. Objavujú sa aj naturalistické línie pri scénach, ktoré režisér stvárnil prostredníctvom koní, a pohráva sa aj s počtom postáv v scénach – na konci mu stačia už iba tri. Väčšine divákov neunikne ani biblická symbolika, veď záver je o konci sveta a kôň sa volá Abrahám.
Na Medzinárodnom filmovom festivale v Cannes sa von Trier vyjadril, že je to jeho prvý film s nešťastný vyústením, ale podľa mňa záver nie je ani tak nešťastný ako súdený a prirodzený, lebo týmto spôsobom divák dostal priestor na zamyslenie sa. A keď už by vás na tento unikátny filmový kúsok nemalo navnadiť nič iné, Kirsten Dunst získala za hlavnú úlohu ocenenie v Cannes a prejavila svoje vnady naplno.
autorka článku: Mojmíra Némethová
zdroj fotografií: Aerofilms
