Neustále medzi sebou súťažíme, porovnávame sa, meriame si svaly a schopnosti, zapíjame víťazstvá i prehry a nikdy s tým neprestaneme. Sme príliš súťaživí na to, aby sme si to vôbec priznali. Všetci sme športovci, súťažíme v športe zvanom život. Platí tu primárny zákon džungle – silnejší prežije.
Ak by sme sa pokúsili ľudské pokolenie rozdeliť do kategórií, tak ako v ozajstných olympijských disciplínach, stačí zapojiť fantáziu a je to vybavené. Paralelu medzi životom a športom nachádzame predsa všade.
Atletika má mnoho fanúšikov a tí možno ani netušia, že mnohí z nich žijú svoj život tak, akoby súťažili v tejto kráľovskej disciplíne. Život je behom na dlhé trate, musíme byť vytrvalí a hoci niekedy skáčeme z pomysleného odrazového mostíka do neznáma, títo ľudia vždy pristanú nohami pevne na zemi. Niekedy na labilnejšom povrchu, ale oprášia si kolená a pohnú sa vpred, za svojím cieľom. Vyznávači skoku o žrdi sa odrážajú vysoko od svojich základov, často od hláv iných. Riskujú, že sa im ich žrď menom istota zlomí a ostanú na polceste za šťastím.
Vrháme sa do (ne)šťastia
Vrh guľou vyžaduje istotu v rozhodovaní, kus zdravého rozumu, matematiky. Veď vystihnúť správny okamih pre vymrštenie ťažkostí veľkosti gule nie je jednoduché. Účastníci tejto disciplíny v olympiáde zvanej život vedia, že realita nie je až taká farebná, ako si vysnívali. Neraz je pomerne vyblednutá. Farby odišli s najnovším výpisom z banky či aktuálnym odmietnutím u ďalšieho potencionálneho partnera. A predsa stoja na pevných základoch a zo svojich úspechov vyťažia maximum.
Všestranní to majú jednoduchšie. Zvládajú šesť vecí naraz s ľahkosťou. Je to ako triatlon životom. Túto kategóriu zatiaľ s prehľadom vyhrávajú ženy, no muži sa nevzdávajú a pracujú na sebe. Pomáhajú si šermom. Aj šarmom. Súperov zrazia na zem s eleganciou a bez driny.
Všetko plynie ako rieka
Vraj najjednoduchší spôsob, ako sa naučiť plávať, je vrhnúť sa strmhlav do vody. Všetci sme hodení do rieky bytia a musíme zvládať útočiace problémy ako neskrotné vlny a snažiť sa držať hlavu hore, aby sme sa neutopili a prúd nás neodniesol do neznáma. Plavci to zvládnu bez ťažkostí. Plávajú si životom, prípadné problémy buchnú po hlave veslom. Majú svoj záchranný čln a na tele vestu. Občas ich vlny odnesú z predpísaného smeru, tak spoja svaly i rozum a sú opäť v hre.
Tak ako voda v zime zamŕza, aj nám zamrzne úsmev na tvári, keď sa nám nič nedarí a jeden neúspech sa valí za druhým. Aplikujme preto do života olympijskú disciplínu a vykorčuľujme z každého nezdaru. Každý občas prechádza po tenkom ľade, no ak vieme balansovať – hoci aj na ostrí noža – fiktívnu medailu a stupienok víťazov nám nikto nevezme.
Nie je pravidlo, že samotár to nikam nedotiahne, no keď za vami stojí skupina, ktorá je ochotná podržať vás, nie je to na škodu. Aj kolektívne športy majú niečo do seba – naučiť sa v živote riadiť férovo a v súlade s tímom, to je dobrá škola pre každého.
Niekedy musíme byť tvrdí, ak chceme dosiahnuť veci, po ktorých túžime. Nájdu sa medzi nami vzpierači, ktorí sa vzpierajú problémom a všetkému zlému alebo sa vzoprú všetkému bez rozdielu. Z princípu. Bojujú proti bezpráviu, proti kožuchom, vraždeniu neviniatok… Kvôli násiliu by boli schopní sa aj pobiť. Dať úder pod pás je jednoduché, no znášať následky neustáleho bojovania proti všetkým a všetkému nie je med lízať. Preto boxujem iba svoje topánky.
autorka článku: Andrea Janovská
zdroj fotografií: news.bbc.co.uk, archív
