Smiech aj smútok, zábava a vytriezvenie a napokon slobodná matka s úspešným hercom. Tak by sa dali nazvať kontrasty života, ktoré sa ukazujú divákom počas predstavenia hry Dvaja úbohí Rumuni hovoriaci po poľsky. Dosky Divadla Andreja Bagara v Nitre predstavili už svoju 397. premiéru, ktorá je zároveň prvou v novom roku.
Typológia postáv v „Rumunoch” je bohatá. Na kostýmovej párty s názvom Špina, smrad a choroby sa stretnú dvaja ľudia, ktorí by sa za normálnych okolností nikdy nespoznali. Parcha (Jakub Rybárik), úspešný seriálový herec, ktorý každú noc strávi s inou ženou, a Džina (Kristína Turjanová), mladá slobodná matka, ktorá žije zo dňa na deň a zarába si svojím telom.
Opití a nadrogovaní sa spolu vydávajú na cestu, ktorá by sa pokojne mohla prirovnať k ceste životom. Najprv stretávajú obyčajného chlapíka (Peter Oszlík), ktorého prinútia, aby ich odviezol. Pod vplyvom alkoholu a toluénu sa stále smejú, motajú, hrajú sa na chudobných Rumunov a napokon dajú šoférovi všetky svoje peniaze. Postupné triezvenie vedie k výčitkám svedomia a vzájomnej konfrontácií. Stratení niekde v Poľsku natrafia na pohostinstvo so svojráznou barmankou (Alena Pajtinková) a tromi „štamgastami”. Parcha, zvyknutý na to, že ako seriálový kňaz Gregor má všade privilégiá, zisťuje, že pre obyčajných ľudí je len jedným z mnohých. Bez peňazí ich nikto nechce obslúžiť, a tak opäť kráčajú po ceste, kde im zastaví opitá schizofrenička (Renáta Ryníková). Parcha ani Džina nemajú vodičský preukaz, preto šoféruje ona. Prejde diviaka a po havárií ostane v bezvedomí. Parcha ju chce okradnúť, s čím má Džina morálny problém. Začne si vyčítať, že zabudla syna vyzdvihnúť zo škôlky. Zima a chlad ich oboch prinútia, aby zaklopali na dvere najbližšieho domu. Tu sa stretávajú s dedom (Juraj Hrčka), ktorý má paranoju z ľudí a nikdy nevychádza z domu.
Posledný obraz je naozajstnou cestou do hĺbky človeka. Parcha si uvedomuje, že ho vyhodia zo seriálu, keďže sa nedostavil na nakrúcanie. Ľutuje, že dal všetky peniaze neznámemu človeku, a uvedomuje si, že jeho život je jednotvárny. Všetky ženy, ktoré vystriedal, boli preňho bezvýznamné. Džina sa začína obávať o svojho syna. Spolieha sa na to, že sa oňho postarala jej matka, a nadáva sama sebe, že všetky alimenty minula na párty. Na záver sa pred divákom zobrazí ilúzia, že všetko dobre dopadlo, ktorú vystrieda realita toho, že sa Džina obesila.
Celá hra sa javí ako komédia. Budete sa smiať a už o pár minút cítiť beznádej nepotrebného človeka. Obraz bezvýznamnosti v postave Džiny je zjavný v scéne, kedy Parcha rozmýšľa nad tým, z akého mena táto skratka vznikla: „Nikto nevie, prečo Džina. Možno je to Regina alebo Ibalgína.”
Scéna zaujme na prvý pohľad svojou viacúčelnosťou. Počas celej hry hudbu a zvukové efekty vytvárajú sami herci a prihovárajú sa samotnému divákovi. Hra má vtip aj hlbšie myšlienky a chytľavé melódie si budete spievať počas celej cesty domov.
autorka článku: Martina Hatňanková
autor fotografií: Collavino
