Vlasta Hochelová: Nedotýkať sa!

vlasta-hochelova - Po lakte v popole

Len naznačiť

ukazovákom: Nonono!

a periférnym chvením

tvoriť bez dotyku.

Autorka čerstvej zbierky Po lakte v popole Vlasta Hochelová však tvorila práve s ním. Pero nechala dotýkať sa papiera a na svete je ďalšia skvelá kniha poézie.

Vlasta Hochelová, pedagogička z Katedry žurnalistiky, sa okrem študentov venuje aj písaniu. Svoje hobby už niekoľko rokov úspešne pretvára do reálnej podoby a nie je to tak dávno, čo jej vyšla ďalšia knižka. Je pre ňu písanie naozaj len záľubou a vyučovanie prioritou, alebo svoj talent drží až príliš Pod klobúkom? „Záľubou aj psychoterapiou, za ktorú nemusím nikomu platiť. Písanie poézie je jemná hra so slovami, mágia, ktorá ma baví. Je to naozaj kreatívna práca. Žiaľ, mám na ňu menej času, ako by som si priala.“

vlasta-hochelova - Po lakte v popoleModerná doba pripomína Urýchľovač

Aj keď ju ďalší zaznamenaný úspech teší, vie, že v dnešnej dobe je autorom blízke najmä Precitnutie do reality: „Prvá zbierka Sen o nespavosti sa páčila predovšetkým ženským čitateľkám, mojim priateľkám a kamarátom, ale aj dvom recenzentom, ktorí ju ohodnotili pozitívne v dennej tlači. V jednej recenzii v Knižnej revue som našla aj kritické postrehy. Autori sa však obávajú skôr ticha, ako kritiky. Poézia sa vydáva v nízkych nákladoch. Zrýchlená doba preplnená povinnosťami a konzumná orientácia spoločnosti nie sú priaznivo naklonené básnikom. A tak aj moje básne nájdu len tí, ktorých poézia baví alebo ma poznajú a sú jednoducho zvedaví.“

Pri mnohých názvoch básní v spomínanej zbierke ostáva v nás nádych „rozprávkova“, sama autorka si však uvedomuje, že aj keď ju písanie príbehov pre deti baví, nielen rýchla doba, ale aj finančné náklady, spojené s vydaním kníh pre najmenších, sú vysoké: „Rozprávkové knihy si žiadajú krásne farebné ilustrácie, takže sú pre vydavateľov finančne náročnejšie. Treba zaplatiť ilustrátorovi, grafikovi, tlačiarovi, kniha musí mať tvrdé dosky, kvalitný papier… Som realista. V minulosti som sa pokusne opýtala jedného vydavateľa, či by sa neujal série mojich rozprávkových príbehov… Odvetil, že by prerobil a na príbehy ani nebol zvedavý, nečítal ich. Písanie pre deti však nie je mojou prioritou.“

Korene inšpirácie

Napriek mnohým nepriaznivým vplyvom nestráca chuť a inšpiráciu čerpá, kde len môže: „Univerzitné prostredie, kde to priam šumí mladosťou, je inšpiratívne. Nevedela by som však ukázať na konkrétnu báseň v tom zmysle, že toto je presne tá, ktorá vznikla pod vplyvom môjho pedagogického pôsobenia. Som náruživý pozorovateľ života. Aj toho študentského. Básne vznikajú na základe zážitkov, vnútorného života, ale aj na báze pozorovania.“ Väčšina básní v zbierke má nádych spomienok na detstvo. Rozpamätáva sa na tieto časy najmä v dobrom alebo sú pre ňu skôr Poéziou pasivity? „V dobrom aj bolestnom. Niektoré zážitky by som zaradila k smutným, až tragickým, iné k čarovným. Boli časy, keď bolo viac tých veselých a príjemných, a boli aj také, na ktoré by som kedysi najradšej použila „delete“. Naučila som sa však prijímať obe stránky života.“

Poznáte ju?

Vlasta Hochelová pracuje na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty UKF. Je taktiež autorkou Slovníka novinárskej praxe (2001), odbornej monografie Hodnotové aspekty s dôrazom na spravodajstvo (2011) a básnickej zbierky Sen o nespavosti (2008). Okrem odborných statí, uverejnených vo vedeckých periodikách a zborníkoch, publikovala články v tlači, básne, poviedky a rozprávky v časopisoch a literárnych periodikách i v Slovenskom rozhlase.

autorka článku: Petra Böhmerová
autor fotografie: Marek Čabák

Zdieľajte článok

Komentáre:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.