Juraj Červenák: Návrat k fantasy príbehom, ktoré sme milovali v detstve

Juraj Červenák (1)Fantázia. To je základný stavebný “kameň” dobrodružstiev, ktoré umožňujú čitateľom utiecť od každodennej reality. Ak patríte ku skupine obľubujúcej výpravy hrdinov v prostredí inšpirovanom reálnymi historickými epochami, súboj dobra so zlom a nadprirodzenosť, nechajte sa zlákať príbehmi slovenského spisovateľa Juraja Červenáka. Autor síce začínal publikovať v Čechách, avšak dopyt po jeho fantastike rastie čoraz viac aj u nás.

Širokú čitateľskú verejnosť si získal predovšetkým šikovným perom a svojským štýlom písania. Rodák zo stredného Slovenska začal publikovať pod pseudonymom Thorleif  Larssen, avšak netrvalo dlho, kým sa jeho skutočné meno dostalo do povedomia milovníkov fantasy. Patrí do skupiny autorov, ktorí svoju vášeň k písaniu budujú v podstate celý život. Spisovateľ na voľnej nohe však sám priznal, že dlhoročnej kariére de facto predchádzalo viac než desať rokov knižného i časopiseckého publikovania. „Často sa ma začínajúci autori pýtajú, čo robiť pre to, aby sa uživili písaním. Odpovedám, že treba napísať ešte stohy poviedok, potom skúsiť knihu, zopár ich vydať, k tomu napísať niekoľko stoviek článkov. A až potom je človek zrelý a schopný písať na plný úväzok.”

Juraj Červenák - Diablova pevnosť

Reálna fantastika

V jeho príbehoch sa prelína história s mytológiou okorenená štipkou nadprirodzených javov, čo autor charakterizuje ako historickú fantasy. Žiadne imaginárne svety, ale príbeh v konkrétnom čase a priestore. Klasický historicko-dobrodružný román ozvláštnený o čary či duchov nesmeruje len k modernému čitateľovi. Červenák sa snaží istými špecifickými črtami textu osloviť aj filmových divákov, hráčov videohier alebo čitateľov komiksov. V jeho románoch však postupne ubúda tradičná fantasy a, naopak, zvyšuje sa podiel reálnej histórie, skutočných dobových osobností a udalostí. Autor tvrdí, že mágia je v príbehoch často „nedovolený doping”. „Keď autor nevie vyriešiť nejakú zápletku či konkrétnu scénu, rozsekne to čarami alebo zjavením sa nejakej nadprirodzenej bytosti. To nie je veľmi fér. Preto nadprirodzena v mojich textoch ubúda. Viac ma bavia hrdinovia, čo si pomôžu vlastnými schopnosťami, než magickým čarami.”

Juraj Červenák (2)V súčasnosti je Červenák podpísaný pod mnohými titulmi. Ich počet sa približuje k štyridsiatke, avšak preslávil sa najmä knihami o barbarovi Conanovi, černokňažníkovi Roganovi, českom hrdinovi Bivojovi či príbehmi o kapitánovi Báthorym. Dnes už síce jeho knihy vychádzajú  paralelne v češtine i slovenčine, no zaujímavé je, že autor sa stal populárny predovšetkým v Česku. Tam publikoval v roku 1993 aj svoju prvú knihu a z komerčných dôvodov i väčšinu ostatných. Podľa Červenáka to spôsobil aj fakt, že v Česku sa začala fantasy masívne predávať už po Zamatovej revolúcii, zatiaľ čo u nás sa záujem prebudil až v roku 2000. Česká fantastická literatúra obsadila slovenské kníhkupectvá natoľko, že mnohí Slováci dodnes odmietajú čítať fantasy po slovensky.

Báthory vo finále

Objavovať dávno zaniknuté svety a históriu, ktorá dokáže prekvapiť, je to, čo autora dnes v procese tvorby románov najviac baví, a to aj napriek tomu, že históriu nikdy cielene neštudoval. Dobre naštudovaná doba mu dovoľuje odvážnejšie vkladať do historickej kulisy svoje vlastné príbehy. Červenákove dobrodružné romány sú vsadené do rozličných období. Známy titul Černokňažník sa napríklad odohráva začiatkom 9. storočia, zatiaľ čo Sekera z bronzu, rúno zo zlata dokonca v dobe bronzovej, asi 1500 rokov pred Kristom. Najnovšia kniha Diablova pevnosť, ktorou autor uzavrel cyklus Dobrodružstvá kapitána Báthoryho, je však, na rozdiel od predchádzajúcich publikácií, zasadená až do 17. storočia. Ľudia tam myslia, hovoria a konajú inak, než hrdinovia starších kníh. Sú omnoho bližšie nášmu dnešnému videniu sveta. Aj preto radí autor toto dielo na najvyššie miesto z jeho doterajšej tvorby: „Hlavne som v tomto cykle mohol do textu zapojiť viac žánrových prienikov – okrem fantasy a občas hororovej strašidelnosti sú tam ozveny westernov či exotických dobrodružstiev v štýle Indianu Jonesa.” Po Báthoryho bojoch v Sedmohradsku, tureckom zajatí i putovaní orientom sa v záverečnej časti trilógie legendárny kapitán vracia späť do Uhorska. Tam vypukne veľká protiturecká vojna, ktorá je ťažiskom celého cyklu. Kniha vyšla začiatkom decembra 2011, autor však prezrádza, že čitatelia, ktorí vzdychajú pri dramatickom závere s hrdinom v nevyriešenej situácii, ho „tentoraz asi zlynčujú.”

Aký názor na fantasy majú čitatelia Občasu nečasu?

Dominika: Mám tento žáner veľmi rada, pretože je doslova plný fantázie, môžem sa vďaka nemu dostať do úplne nového sveta, novej reality. Aby to však fungovalo, musí byť autor taký prefíkaný, že si celú novú realitu vymyslí do posledného detailu a čitateľ nemá jedinú možnosť ho na niečom nedomyslenom nachytať. 🙂

Sabína: Vôbec mi tento žáner nesedí! Radšej si prečítam niečo, čo odráža skutočnú realitu.

Milan: Fantasy mám rád, lebo mi umožňuje aspoň na chvíľu sa odpútať od reality a prežívať fantazijný svet spolu s hrdinami príbehu. Vždy ma priťahoval tajuplný svet zázrakov, mýtov a mágie, ktorý si v reálnom živote len ťažko môžeme predstaviť.

Zuzana: Závisí to od toho, do akej miery je fantasy príbeh naozaj fantasy. Mám rada, keď sa fantasy silno mieša s reálnym svetom, pretože mám potom pocit, že som naozaj súčasťou deja.

Mario: Vo fantasy knihách býva dej skutočne, ale skutočne prepracovaný. Považujem tento žáner za jeden z tých ťažších na písanie, ale súčasne za žáner nesmierne rozvitý, ak sa uchopí za ten správny koniec. Oceňujem aj jeho viacdielnosť – len zriedkakedy narazíte na jednodielnu fantasy knihu. To je pre mňa výhoda. Tá radosť, keď zhltnete prvý diel a raz, možno za dlhší čas, ale predsa, máte v rukách pokračovanie!

autorky článku: Andrea Mačošková, Martina Nevolná
zdroje fotografií: archív Juraja Červenáka, kultura.sme.sk

Zdieľajte článok

Komentáre:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.