Zmena vysokoškolského zákona v Česku. K lepšiemu?

Ak ste si mysleli, že rovnaké zákony a vyhlášky ministerstva zabezpečujú rovnosť vysokých škôl, mýlite sa. O to zaujímavejšie sú zistenia z rozhovorov študentov rôznych univerzít. Na slovenských výškach sa stretneme s kadečím a ani diskutovaná téma zavedenia školného nie je novinkou. Čo ale prinesie nový vysokoškolský zákon kolegom v susednej republike i množstvu Slovákov študujúcich v ČR?

V Česku  už vládna koalícia prejednáva dva pripravované zákony. Vysokoškolský zákon zahrňujúci otázky rozdelenia vysokých škôl na rôzne typy podľa ich zameraní, vzťah vysokých škôl a štátu, spôsob ich financovania z verejných rozpočtov, akreditáciu študijných programov i spoplatnenie štúdia. Druhý, zákon o finančnej pomoci študentom,  nastavuje systém pôžičiek, grantov a štipendií.

Študuj, plať, ale všetko vráť

Rovnaké pravidlá platia aj pre Slovákov študujúcich u našich susedov. Tých v prípade schválenia čaká tiež platenie za školy. Študenti by mali mat možnosť požičať si nielen na školné maximálne vo výške desaťtisíc českých korún za semester, ale aj na pokrytie životných nákladov. Dôležitá je otázka, kedy bude musieť absolvent začať pôžičku splácať. Novela je vraj nedopracovaná a podľa členov Rady vysokých škôl ČR ju nikto s akademickou obcou neprerokoval. Aj napriek tomu sa má návrh do konca roka 2011 posunúť na rokovanie vlády. Odpor proti školnému však naberá na intenzite, študenti spísali petíciu a zbierajú podpisy. „Odmietame, aby sa mladý, nadaný človek, ktorý sa chce vzdelávať a nie je majetný, stával automaticky dlžníkom bánk. Dôrazne sa ohradzujeme proti prihrávaniu kšeftov bankám takýmto spôsobom,” vyjadruje sa pre Lidové noviny študent, člen iniciatívy SOS. Rezort Ministerstva školstva ešte nerozhodol, či bude študent úroky za pôžičku splácať hneď alebo až neskôr, keď dosiahne priemerný plat. Ak však budú čakať na dosiahnutie dobrého platu čerstvého absolventa, úroky sa vyšplhajú na nekonečné čísla. Študenti sa zadĺžia a kvalita štúdia neporastie. Dlhodobým problémom v Česku, podobne ako na SR, je tiež nedostatočná prepojenosť študijných odborov vysokých škôl s potrebami trhu práce. To sa každoročne prejavuje aj v nezamestnanosti absolventov. Ako chce nezamestnaného absolventa s pôžičkou na krku riešiť minister školstva ČR Jozef Dobeš, je otázne.

Na úkor kvality

Aj mnohé iné body však vyvolávajú pochybnosti a nespokojnosť jednak na strane študentov, ale i v samotnom parlamente. Príkladom diery v zákone je napríklad hodnotenie kvality vysokých škôl. Celý navrhovací systém je totiž popísaný veľmi nepresne, chýbajú jasné argumenty, kto a ako vysoké školy hodnotí a aké má toto hodnotenie dôsledky (či už pozitívne ako i negatívne). Česká strana sociálne demokratická tiež vyjadrila nesúhlas so zavedením nového a zároveň neujasneného akreditačného procesu na českých školách pri využití nového orgánu v podobe Akreditačnej agentúry. Nakoľko tá už nebude orgánom VŠ, ale samostatným úradom, opozícia sa obáva narušenia nezávislosti škôl.

Vysoké školstvo v každej krajine potrebuje občas prejsť určitými reformami. Musí však ísť o skutočné zmeny k lepšiemu, nielen o nepremyslené a urýchlené zásahy, ktoré v skutočnosti môžu celému systému, vysokým školám i študentom ublížiť.

autorky článku: Andrea Mačošková, Martina Nevolná

Zdieľajte článok

Komentáre:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.