O tom, že Divadlo Andreja Bagara pripraví v tejto sezóne dramatizáciu románu Jane Austenovej Pýcha a predsudok, sme sa dozvedeli už v apríli 2011. Do plánovanej premiéry teda zostával takmer rok. V piatok 30. marca sme sa však dočkali a plné zážitkov vám ako list plný najvrúcnejších vyznaní píšeme tento text.
D.: Keď mi Lenka pred rokom oznámila, že na dosky DAB sa dostane dramatizácia môjho obľúbeného románu od Austenovej, bola som doslova vo vytržení. Nehovoriac o tom, ako trefne bolo vybraté obsadenie. Vtedy sa to zdalo tak ďaleko. Ale mesiac za mesiacom ubehol rýchlejšie ako voda a zrazu sme odpočítavali posledné týždne do premiéry. Vyrabovala som knižnicu a priniesla domov všetky Austenovej diela a nezabudnem, ako som Lenke sťahovala seriálové spracovanie od BBC. Príprava musela byť stopercentná!
L.: Neviem, kedy som prvýkrát prišla do kontaktu s Jane Austenovou a ani neviem, koľkokrát som prečítala Pýchu a predsudok (raz ani dvakrát to ale určite nebolo :)). Videla som filmy aj seriál s Colinom Firthom. Už mi teda chýbal len príbeh prenesený na divadelné dosky.
D.: V deň D sme sa vymódili, chystali sme sa predsa na jednu z najočakávanejších divadelných premiér roka na Slovensku. Príchod do divadla, odložiť kabáty, pohodlne sa usadiť, potlesk pre pána prezidenta a Pýcha a predsudok môže začať.
L.: Preniesť sa do Anglicka v 18. storočí nebolo ťažké. Pocity umocňovala prekrásna dobová hudba, nádherné kostýmy, minimalistická scéna v empirickom štýle, ale aj „prítomnosť” Jane Austenovej (stelesnenej v hlase, ale aj v herečke) rozprávajúcej príbeh jej románu. Ale viete čo? Po čase som mala silný pocit, že duch Jane Austenovej tam predsa len nad nami niekde poletuje.
D.: Sedem jednoduchých stoličiek a jediná kulisa v pozadí. Človek by si pomyslel, že Austenová si zaslúži pompéznejšiu scénu. No hold jej vzdali práve herci svojimi neskutočnými výkonmi, keď si ju uctili tým najvzácnejším spôsobom – pomohli jej legendárnym literárnym postavám skutočne ožiť. Nenašli by ste nikoho, kto by zahral mladú panovačnú Lýdiu lepšie ako Alena Pajtinková. Snáď ani filmová pani Bennetová nebola dôveryhodnejšia ako Gabika Dolná, ktorá si ukradla celé javisko pre seba. Najlepšie jej konkuroval Martin Šalacha ako zásadový a pomerne komický pán Collins. A vo chvíľach vyznaní Elizabeth a pána Darcyho v podaní Kristíny Turjanovej a Tomáša Maštalíra jednoducho musíte zadržiavať dych…
L.: Po premiére sa naše dámske osadenstvo jednoznačne zhodlo na tom, že Pýcha a predsudok bola akoby napísaná priamo na mieru nitrianskemu divadelnému súboru. Len toho pána Darcyho si museli požičať. 🙂 Už na prvej čítacej skúške k tomuto predstaveniu mi režisér a zároveň autor dramatizácie Ľubomír Vajdička povedal, že ho prekvapilo, aká je Jane Austinová vlastne moderná autorka. Mal pravdu. Veď ktorý príbeh o vzťahoch, láske, ale aj peniazoch a spoločenskom postavení nie je moderný? Záchvaty smiechu divákov v sále dokázali, že aj humor starý niekoľko storočí môže byť veľmi vtipný!
D.: Súbor nitrianskeho divadla sa fantasticky chopil tém, o ktorých samotná autorka Pýchy a predsudku snáď ani nikdy nepredpokladala, že budú také súčasné aj v 21. storočí. Láska a hrdosť bežných ľudí a intrigy a nedorozumenia, ktoré sa im pletú pod nohy, to všetko sú témy, s ktorými sa normálne stretávame aj dnes. Len pred tými romantickými kulisami vyznievajú akosi nežnejšie a vy vtedy neveríte v nič iné, len v šťastný koniec.
L.: Aby nám rozumeli aj „neaustenovci”, príbeh piatich sestier Bennetových, ktoré patrili k strednej vrstve, sa začína (ale v podstate aj končí) so zámerom ich matky dobre dcéry vydať. Dámy ich spoločenskej vrstvy nemali veľa možností na vzdelávanie, dni trávili ručnými prácami, maľovaním či hraním na hudobné nástroje. Čas si skracovali aj návštevami a plesmi. Tie boli jedinou spoločensky chválenou príležitosťou, ako sa ľudia mohli spolu zoznámiť a nadviazať kontakt vedúci aj k prípadnej svadbe. Príchod pánov z vyššej vrstvy (rozumejte bohatých, veľmi bohatých) do malého (mimochodom vymysleného) mestečka Longbourn rozprúdilo medzi mladými dámami aj ich matkami búrlivé debaty. Elizabeth sa však od iných dám odlišovala. Svojimi názormi, správaním a kritickým odstupom. Množstvo postáv, ktoré dej zamotávajú v tých správnych chvíľach, vôbec neruší a pán Vajdička sa s nimi výborne popasoval aj na doskách. Pôvodne som plánovala napísať aj krátky obsah, ale očividne sa neviem odosobniť a všetko v románe/filme/hre je pre mňa podstatné. Odporúčam teda navštíviť Divadlo Andreja Bagara v Nitre (alebo aj prečítať si knihu/pozrieť si filmy). Prekonajte pýchu, odhoďte predsudky a pozrite si Pýchu a predsudok na divadelných doskách. A kde sa iné začína, my končíme: „Všeobecne panuje predstava, že slobodný muž so slušným majetkom sa určite nezaobíde bez ženy…”
autorky článku: Dominika Babulicová, Lenka Káčerová
autori fotografií: Dalibor Krupka, Ctibor Bachratý
