Nie pri mori, ale nad morom – časť IV.

Cesta na Šíp.Je oficiálny koniec prázdninového leta. No turistické nadšenie s jeseňou ešte len prichádza. Zakončime to všetko vo Fatre, bude pekne, sľubujem! Poďte sa spolu so mnou pozrieť ešte na jeden vrchol, konkrétne na Šíp, ktorý vás, dúfam, nadchne opisom aj fotkami. Takže mapu do batoha, batoh na chrbát a doma povedzte mame, že vysávať sa dá aj v sobotu!

Šípkou k Šípu – turistika na vrch Šíp

Dnes sa vyberieme na Šíp, do Veľkej Fatry. Tam sme ešte neboli, však nie? Aj Veľká Fatra je rovnako ako Malá národným parkom, a to už od roku 2002. Skrášľuje ju mnoho lokalít, napríklad Gaderská dolina alebo Harmanecká jaskyňa. Má viacero častí a my si pokráčame po časti s názvom Šípska Fatra.

dsc_0098

Stankovany

Dnešná turistika bude s chlapmi, ale s inými. Mením mladých za rôznovekových a spolu s ostatnými turistami a turistkami z Ladiec a z okolia nasadáme do objednaného autobusu. Smer Kraľovany a potom Stankovany. Tam nás čaká žltá značka, jaskyne, skaly a na konci dreveničková oblasť. Prechádzame cez lávku, ktorá sa kyvoce pod našimi krokmi. Najprv som si myslela, že to mne sa tak točí hlava. Ešteže nie. No nohy sa mi triasli aj pár metrov za lávkou. Dedko z domca pri ceste nás nasmeruje. Jeho žena len pozerá spoza záclonky, kto to do dediny prišiel.

Jaskyne na Šípe.

Kešky

Viete, čo je geocaching (džíoukešing alebo jednoducho geokešing)? Ide o hľadanie drobností v lese a v teréne pomocou geografických súradníc. Náš spoluturista Miro sa tomu veľmi rád venuje a s mojím bratom hľadali skrýše, slangovo kešky, po celej trase. Kým my sme sa potili do kopca, ktorý bol miestami celkom zaujímavo strmý, oni sa už tešili na nové miesto so skrýšou. Prvé bolo hneď pri jaskyni, ktorú som nazvala wéckom, nakoľko v nej ostali papierovo-vreckovkové stopy. Na pamiatku som si z kešky vzala vreckový kalendárik Čičmian. Viem, ja to nehľadám, ale páčil sa mi, tak čo! J Samozrejme, netrvalo dlho a zopakovala sa tragédia každej mojej túry – prilepila som sa na živicu zo stromu. Ako inak.

dsc_0066

Zaškovské sedlo

Dostali sme sa k nemu cez Škutovu dolinu. Celú územie je chránené, v minulosti sa priraďovalo skôr ku Chočským vrchom, ale neskôr sa Šípska Fatra začala radiť k Veľkej. Z výšky 790 metrov sa musíme dostať na 1170 metrovú úroveň. Čiže nás čaká taká hodinka a štvrť cesty. Stretáme ešte jednu jaskyňu, ku ktorej však musíme zísť z označeného chodníka. Ale oplatilo sa! Výhľad na okolie je zaslúžený.

dsc_0084

Šíp

Teplo sa strieda s dusnom, viacerí sa po ceste prezliekame. Prichádzame na vrchol Šípu, 1170 metrov a otvorený výhľad na okolie je božský. Pod smerovníkom je milá lavička. Pánboh daj šťastia, lavička, vravím krstnému, sediacemu na nej a dirigujem ostatných, aby si z nej odsadli, lebo sa chcem odfotiť sama. Ale porobíme aj skupinkové foto. Krstný, brat, Erika, Miro a Jano, to je moja skupinka a ja vám neskôr poviem, ako sme sa spolu pekne stratili.

dsc_01031

Na zadok, nie na západ

Západný Šíp nie, Kristína, ale Zadný – bolo mi po ceste vysvetlené niekoľkokrát. Trochu sa mi pojmy mýlia, ale rezko cez horu kráčam spolu s ostatnými k ďalšiemu vyhliadkovému bodu – k Zadnému Šípu. Treba prekonať úzky prechod cez dve skaly o veľkosti môjbratnašírku. Ale zvládli sme ho. Zostúpili sme do výšky 1143 metrov nad morom a fotíme sa pri krásnom vysokom drevenom kríži. Internet tvrdí, že kríž sa tu nachádza už od dôb Cyrila a Metoda, len ho v roku 2005 obnovili kvôli veternej smršti. Brat tu hľadá s Mirom kešky, ja plánujem fotky a po chvíľke sa všetci spolu spúšťame nadol.

dsc_0163

dsc_0132

Strmo

Cesta nadol je aj v mape označená ako jedna z ťažkých. Veruže sa na kamienkoch a hline dobre šmýka a moje nohy sú miestami neisté. Strmý zostup – najhoršia časť výletu. Ale koľká radosť v mojom objektíve, keď zliezame k Podšípu, k dreveničkovej osade. TOĽKÁTO! Cvak sem-cvak tam. A potom dvaja sympatickí chlapci s fúrikom, vďaka ktorým som zabudla na žltú značku a nasledujem svoju skupinku. Príbeh s názvom „Stratenie sa“ začína!

dsc_0206

Bez značky

Áno, je to tak. Aj tí najlepší sa môžu stratiť. Zo žltej sme zbehli na lúku a ešte na jednu. Drevorubači, ktorým odvtedy neverím, nás nepochopili, rovnako ako my ich. Musíme sa vrátiť. Naša nová cesta totiž skončila v zarastenom spinku, z ktorého sa nedalo vyjsť. Keď nájdeme žltú, je to ešte pekná štyridsaťminútovka strmo nadol. Okolo prachom a nezáujmom zapadnutých pionierských chatiek a smutného agresívneho psa. Prichádzame k mostu, z ktorého je mi zle aj z fotky. Kníše sa, brat ho rozknísava ešte viac (veď prečo nie). Pod nami kalná voda a mne ostáva len tešiť sa na to, ako ju prejdem a dám si pivo v krčme v Kraľovanoch.

dsc_0226

Na záver

Krajina Šípu je chránenou krajinnou oblasťou od roku 1980. Nedivím sa, je skutočne krásna. A aj keď sa zdalo, že výstup k nej bude ľahký, namakali sme sa dosť – hlavne po ceste nadol. Turistika v tejto oblasti je však viac ako fotogenická a minúty na smerovníkoch vám iste nebudú sedieť s reálnym časom. Nie preto, že sa na chvíľku stratíte ako my, ale preto, že sa týmto terénom nedá len prechádzať a nekochať.

autorka článku a fotografií: Kristína Lišková

Zdieľajte článok

Komentáre:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.