Katka Petrusová: „Najväčší relax? Keď niečo robím!“

Katka Petrusová 1Do Starého Divadla Karola Spišáka sa vraj herečka Katarína Petrusová dostala jednoduchým spôsobom, no ťažko. Keďže konkurz, kde prezentovala svoje herecké a improvizačné schopnosti, bol prvý po rokoch, musela obstáť vo veľkej konkurencii. Hoci divadlo hľadalo primárne chalana, našlo ju. A tak už štvrtý rok rozosmieva a obohacuje kultúrny život detí i dospelých.

Sherlock Holmes, U Temnej Irmy a Chromej Krásky, Najväčšie cigánstvo, O psíčkovi a mačičke, Ponitrianske vyprávky či Jánošík – to je len časť z predstavení, kde sa veselá a sympatická Katka objavuje. Pri niektorých hrách je prítomná pri tvorivom procese od začiatku, iné len preobsadila. „Je to oveľa jednoduchšie, keď mám inscenáciu už naskúšanú, som tam počas celého skúšobného procesu. Vtedy je dostatočná doba na to, aby sa človek s postavou zohral a zapamätal si, čo má robiť na javisku. Predstavenia, ktoré som preobsadzovala, sú teda z tohto hľadiska ťažšie,” analyzuje Katka skutočnosť, že pri takom množstve predstavení je zapamätanie textu a zvyšných vecí, dôležitých pre finálny efekt, pomerne komplikované.

Aj keď pracuje veľa a tvrdo, na oddych si nájde čas vždy. Nečakajte ale, že bude celý deň spať a nič nerobiť. Akákoľvek aktivita, pri ktorej jej zostanú nejaké príjemné spomienky, to je jej predstava o správnom oddychovaní. „Napríklad keď ideme s priateľom na nejaký výlet – a je úplne jedno kam. Minule sme boli pozrieť zubre, prešli sme sa po kaštieli v Topoľčiankach a bolo nám super.” Spoznávanie nielen krajov slovenských, ale aj zahraničných Katku láka. V minulosti sa za hranice dostala vďaka brigádam, robila animátorku v hoteloch v Grécku či Taliansku, navštívila aj Anglicko. A keby sa mala okamžite zbaliť a odcestovať, na čo by padla voľba? „Určite by som šla. Asi by som sa ani nebalila, zobrala by som si iba pas a šla by som napríklad do Argentíny. Môj priateľ tam pred rokmi bol, na čo dodnes spomína a túži po tom, aby sme sa tam ešte niekedy vrátili spolu. Mňa láka celá Južná Amerika.” Hoci na javisku predvádza skutočne dobrú hereckú prácu, v súkromí tento talent nevyužíva. Ak predsa len, tak výlučne pre zábavu okolia a priateľov. Dobrá nálada a pozitívna energia sú pre ňu dôležité. „Keď sa stretnem s človekom, z ktorého ide úprimná pozitívna energia, to ma vie naozaj potešiť a  nabiť.”

Ako Iren Adlerová

Čo sa týka materiálnych potešení, u Katky vyhrávajú kvety. Tulipány, nežné poľné kvety i tie, čo sa ako poľné len tvária. V osobnom živote nedá dopustiť na svojich rodičov. Práve oni ju najviac ovplyvnili a ich dôvera, ktorú do nej vložili, napríklad aj pri rozhodnutí ísť študovať ďaleko od domova – na rok do Košíc, a potom do Bratislavy, jej nedovolila nijako ich sklamať. Aj preto nikdy nepodľahla búrlivému štýlu života a rebelovaniu. Ani najmenej to však neľutuje. „Tým, že mi naši umožnili študovať mimo mesta, kde som bola 500 kilometrov od rodného domova a oni nemohli nado mnou držať dozor, natoľko mi dôverovali, že som si ani nedovolila rebelovať. Mala som síce v škole také dni, keď som na vyučovanie nešla, no rodičia o tom vždy vedeli a nebol problém.” Okrem rodičov má aj veľa priateľov, ktorí ju podporujú. Je veľmi rada, že mala v živote šťastie na ľudí, ktorí neodišli s jej odchodom, a preto má kamarátov po celom Slovensku, s ktorými je v kontakte a ktorí ju ovplyvňujú dodnes.

I keď má Katka práce vyše hlavy, stres na dvere jej tela neklope. Priznáva, že v minulosti boli obdobia, keď sa u nej stres prejavoval už aj po fyzickej stránke, momentálne sa však všetko deje v pokojnej atmosfére, hoci skúšajú aj nové inscenácie, čo je niekedy naozaj veľmi ťažké. I postavy, ktoré Katka stvárňuje, sú rôznorodé a ovplyvňujú ju. „Sú postavy, ktoré mám radšej, často je to ovplyvnené skúšobným procesom. Niekedy je skúšanie ľahšie, tvorivejšie, ale sú aj inscenácie, ktorých skúšanie je tzv. ťažký pôrod. Tiež je prirodzené, že ak sú reakcie publika pozitívne, tak má človek danú hru i postavu radšej a naopak. Ale musím povedať, že som už štvrtú sezónu v divadle a inscenácie, ktoré skúšame, sú rôznorodé, no nedá sa povedať, že nejakú postavu nemám rada. Poetika, príznačná pre naše divadlo, mi je veľmi blízka a som rada, že som jeho súčasťou.”

autorka článku: Andrea Janovská
autori fotografií: Collavino, Soňa Bellerová

Zdieľajte článok

Komentáre:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.