Život je nevyspytateľný a prináša mnoho radostí, ale aj nepríjemných situácií. Tým, ktorí mali v živote menej šťastia, pomáhajú tí, ktorým to nie je ľahostajné. Jednou z inštitúcii zastrešujúcich takýchto ľudí je Výcviková škola pre vodiacich psov, ktorá je jedným z oddelení Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Pomôcť môžete aj vy.
Vodiaci pes predstavuje pre svojho nevidiaceho pána nezávislosť od vidiacich sprievodcov a bezpečný pohyb na trasách, ktoré nevidiaci človek denne absolvuje. Nahrádza typickú bielu palicu a stáva sa zrakom svojho majiteľa. Celá myšlienka spojenia človeka potrebujúceho pomoc so zvieraťom, ktorý túto pomoc môže poskytnúť, vznikla v hlave doktora Gerharda Stallinga, vedúceho Spolku sanitárnych psov nemeckého Červeného kríža. Stalo sa tak po 1. Svetovej vojne, kedy mnoho vojakov prišlo o zrak. Vodiace psy sa začali na Slovensku cvičiť v roku 1993 a o dva roky neskôr bolo v rámci Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska založené Oddelenie výcviku vodiacich psov.
Výber vhodného jedinca na prácu vodiaceho psa je nesmierne dôležitý. Ako v iných prípadoch, aj tu platia isté pravidlá – psík musí byť zdravý, psychicky stabilný, schopný učiť sa, zvládať stresové situácie, musí mať temperament vhodný pre nevidiaceho človeka, byť ochotný spolupracovať a nesmie byť agresívny. Z dôvodu týchto vysokých kritérií sa vodiacim nemôže stať každý pes. Na tento „post” by sa našiel výnimočný exemplár z každého plemena, no vo všeobecnosti je najvhodnejší labradorský retriever, ktorý má najviac požadovaných vlastností. Výcviková škola pre vodiacich psov ÚNSS vlastní sučky, ktoré boli špeciálne šľachtené, a teda je u ich potomkov vyšší predpoklad, že sa stanú budúcimi chlpatými pomocníkmi.
Celý proces sa začína narodením šteniatka. Po približne ôsmych týždňoch strávených pri matke sa dostáva k svojmu vychovávateľovi, pri ktorom ostane 10-15 mesiacov. Šteniatko z Výcvikovej školy môžete vychovávať aj vy. Na začiatku vyplníte dotazník, v ktorom uvediete, prečo sa chcete stať dobrovoľníkom, čo vás motivuje a aké máte podmienky v byte. Je dôležité, aby ste sa na šteniatko pripravili, odstránili káble, veci, na ktorých by si mohlo ublížiť, jedlo a prípadné jedy (napr. jed na potkany). Musí mať vyhradené miesto, kde bude spávať, a miestnosť, do ktorej bude mať zákaz vstupu, aby sa naučilo, že nie všade môže ísť. Spočiatku je potrebné, aby ste s ním boli nonstop, to znamená brať ho aj do práce alebo na dovolenky a návštevy. Čím bude pes starší, tým viac môže ostávať doma aj sám. S učením na zostávanie osamote treba začínať postupne – najprv na pár minút pokým vynesiete smeti a neskôr aj niekoľko hodín. Prácou dobrovoľníka – vychovávateľa je postarať sa o socializáciu šteniatka. To znamená brať ho so sebou do spoločnosti, na rôzne nezvyčajné miesta a ukazovať mu iných psov, ľudí, rôzne predmety ako bicykle, autá a eskalátory a naučiť ho, že sa ich netreba báť. Počas celej výchovy je potrebné šteňa postupne pripravovať na jeho budúce poslanie. Spočiatku sa učí najmä hrou, pomaly sa pridávajú základné povely, chodí na prechádzky na pevnej vôdzke a zastavuje pred obrubníkmi. Všetky náklady spojené so starostlivosťou o šteniatko hradí Výcviková škola. Približne po roku psík absolvuje hodnotenie, pri ktorom sa ukáže, či je vhodný na pozíciu vodiaceho psa, či ho takáto práca nestresuje a či ju robí rád. Po úspešnom zvládnutí nasleduje špeciálny výcvik, počas ktorého sa pes naučí bezpečne viesť svojho nevidiaceho majiteľa, prekonávať prekážky a stať sa neoceniteľným spoločníkom. Nie všetky takéto psy sa stanú vodiacimi. Výcviková škola rovnako cvičí asistenčné psy, ktoré svojím telesne postihnutým majiteľom pomáhajú s bežnými činnosťami, ktoré sú pre nich problematické. Keď psík zvládne celý výcvik, dostáva sa k svojmu nevidiacemu majiteľovi. Tento proces tiež nie je jednoduchý, pes si musí na nového človeka zvyknúť, vybudovať si s ním vzťah a taktiež aj nový pán sa musí naučiť, ako sa o psa starať a ako s ním spolupracovať.
Ak vás táto problematika zaujala, môžete si aj vy zobrať psíka do starostlivosti a pomôcť tak niekomu, kto to skutočne potrebuje. V tomto prípade doslovne platí, že takýto pes je neoceniteľne najlepším priateľom človeka.
Rozprávali sme sa aj s Aďou Gálisovou, ktorá má momentálne vo výchove sučku Hayu.
Prečo si sa rozhodla pre výchovu?
Vyrastala som obklopená havkáčmi, doma u rodičov máme niekoľko psov a odkedy som v Bratislave, tento element v živote mi veľmi chýbal. O dobrovoľníctve som sa dozvedela od kolegyne, ktorá takto vychovávala svojho prvého havka, a táto myšlienka ma veľmi oslovila, tiež aj môjho priateľa. Je to možnosť, ako urobiť dobrý skutok a zároveň obohatiť svoj život o nespočetne veľa zážitkov. Je to svojím spôsobom aj výchova seba samého.
Aká je spolupráca s Výcvikovou školou a ako vlastne prebieha výchova psíka?
Spolupráca s výcvikovou školou je veľmi dobrá, v prípade akýchkoľvek otázok sa môžeme na nich obrátiť. Sú veľmi milí, priateľskí, ochotní a ústretoví… jednoducho samé dobré vlastnosti. Pre Hayku zabezpečujú kompletný servis, od granúl, vôdzok, misiek až po veterinárnu starostlivosť. Približne raz do týždňa chodíme na tzv. cvičáky, kde nám dávajú názorné rady, ako so šteniatkom pracovať, a odpovedajú na naše otázky. Na cvičákoch sa stretávajú šteniatka aj s inými psíkmi z výcvikovky a majú možnosť sa spolu vyblázniť.
Nebude ťažké sa na konci výcviku vzdať Haye?
Samozrejme, že bude – a veľmi ťažké. Už sme sa do Hayky zaľúbili, inak to ani nejde, je to krásny psík a určite nám ostane v srdciach, aj keď odíde. Ale išli sme do toho s tým, že sa budeme musieť vyrovnať aj s touto na prvý pohľad negatívnou stránkou dobrovoľníctva. Dobrý pocit z toho, že sme vychovali šikovného havka, ktorý bude pomáhať ľuďom, nám to musí vynahradiť.
Čo by si poradila možným záujemcom o výchovu?
Nebáť sa možných negatív dobrovoľníctva (skoré vstávanie, neustála práca so šteniatkom a prípadne karhanie). Niekedy sa dobrovoľník naozaj veľmi nenaspí, najmä zo začiatku výchovy, keď je šteniatko malé a treba ho chodiť venčiť približne každé dve hodiny, ale neskôr je to už menej časté a spokojný pohľad šteniatka vynahradí každú hodinu bez spánku. A veľké pozitívum je aj posilnenie pevnej vôle dobrovoľníka a boj s lenivosťou.
Ako vníma spoločnosť prítomnosť psa na takých miestach, ako sú nákupné centrá, supermarkety, obchody?
Je to individuálne. Vo väčšine nákupných centier je vstup psov povolený, niekedy aj do jednotlivých obchodov. Čo sa týka iných inštitúcií, záleží najmä na ochote personálu a na prípadnej dohode s VŠVP (Výcvikovou školou). Vodiace psy sú zo zákona definované ako kompenzačná pomôcka, no šteniatka vo výchove či psíkov vo výcviku zákon nespomína. Argumentácie typu, kde sa to má havko naučiť, takejto práci niekedy nepomáhajú. Preto by sme sa chceli poďakovať všetkým tým, ktorí nám vstup so šteniatkom umožňujú.
autorka článku: Martina Hatňanková
autorka fotografií: Andrea Gálisová
