Jozef Karika: „Nechcem sa vymedziť žánrovo, príde mi to neslobodné“

Jozef KarikaJozef Karika, autor trilógie V tieni mafie i ľúbostného trileru Na smrť. Jeho knihy sa stali bestsellerom. Sú ako odistený granát a po ich prečítaní sa s ním ženy boja ostať osamote.

Po úspešnej mafiánskej trilógii V tieni mafie, Čas dravcov a voľnom pokračovaní Nepriateľ štátu sa už k tejto téme neplánuje vrátiť. Ako sám hovorí, kauza Gorila odkryla zákulisie do ešte otvorenejších detailov ako beletria a ľudia sú už z toho deprimovaní. „Zavládla apatia a beletria už nemá čo poodhaliť, lebo opona spadla.“ Priznáva, že ženy, ktoré knihu čítali, sa s ním boja ostať osamote. „Niektoré scénky sú dosť drsné, vždy mi išlo o to, aby bola moja kniha ako keby ste odistili granát. Ak čitateľa kniha neprevalcuje, pre mňa je to slabé písanie.“

Odozva na jeho knihy je výborná, ozvú sa i maskulínnejší občania, ktorí vyslovene vychvaľujú časť knihy, kde sa lámu ruky. „Iných práve táto pasáž pobúri, ale beriem to tak, že ak tá tvorba vyvolá nejakú silnejšiu vnútornú odozvu, tak to splnilo svoj účel.“

Po napísaní prvej časti V tieni mafie sa v Ružomberku rozšírilo, že vydáva knihu. „Niekto sa v nej nájde, dokonca ten, kto s tým nemá nič spoločné má pocit, že je to presne o ňom. V tieni mafie to tak bolo. Nevedel som, do čoho idem.“

Najnovšie dielo Na smrť

Pocity násilia vyvolané s čo najmenším počtom brutálnych opisov, drsné prostredie americkej mafie konfrontované s nacistickými praktikami. Aj také je nové dielo vyštudovaného historika Jozefa Kariku. „Snažil som sa vyvolať podobné pocity s čo najmenším počtom priamych brutálnych opisov. Explicitný opis násilia, aký bol v ‚mafii‘, ma už prestal baviť. Čím viac človek píše, tým väčšia je výzva zapôsobiť za použitia menej drastických opisov.“ Hovorí, že násilná scéna pôsobí silno vtedy, ak je to len špička ľadovca a pod tým musí byť hora inej zmesi – sympatie, stotožnenie a  emócie. V opačnom prípade vyznie scéna sucho.

Priblížil nám myšlienky postáv a najmä dôvody, ktoré ich ku konkrétnym činom viedli. „Snažil som sa nepreferovať len jeden pohľad, ale ukazovať, akým spôsobom tá postava, ktorá verí nejakej ideológii, naozaj vníma svet. Ako sa môže z dobrého človeka stať také monštrum.“ Už sa pracuje na jej pokračovaní.

Nosná tematika holokaustu

Spoločné pre jeho tri knihy o mafii je zlo. V publikácii Na smrť sa venoval téme holokaustu. „Holokaust podľa mňa vôbec nie je mŕtva téma, lebo my stále s tým ako spoločnosť nie sme vyrovnaní a keď to začneme rozoberať na drobné, po líniách osobných osudov a očami hrdinu, tak sú to hrôzy, príšerné stavy až depresívneho rázu. Je to psychicky dosť náročné. Z takýchto informácií môžete až ochorieť.“

Jozef Karika

Prípravná fáza

Karika pracoval v múzeu, kde sa dostal k archívom, z ktorých čerpal pri získavaní informácií o histórii Ružomberka. „Dostal som sa aj k dokumentom, ktoré opisujú, ako esesák rozrezal ženu po tom, čo mu oznámili, že mu zbombardovali rodinu v Nemecku.“ Aby čo najdôveryhodnejšie opísal americkú líniu, objednal si z Amazonu (online obchodu) desať kníh o období, kedy organizovaný zločin prenikol do politiky, ovládol súdnictvo a finančnú sféru a korupcia bola na každom kroku. Zistil, že židovské gangy boli prepojené s tými talianskymi. Dodal, že na to, aby získal čo najviac relevantných informácií, musel preštudovať tak dvadsať až dvadsaťpäť kníh.

Google Street View ako pomôcka

Využíval i službu Google Street View. „Tam som chodil asi 2-3 týždne po Brooklyne. Vyhľadal som si aj adresy, väčšina budov stále stojí. Aj po Mníchove, aj univerzitu som sa snažil opísať tak, aby to sedelo.“ Dopĺňa, že ako to už býva zvykom, odseky, ktoré ho stáli najviac štúdia, napokon po spoločnej dohode s redaktorkou vyškrtli. „Človeka to musí baviť, lebo veľa štúdia vyjde navnivoč.“

Psychická očista

A ako sa vyrovnáva so všetkými negatívnymi informáciami, ku ktorým sa počas štúdia dostane? „Je to dosť náročné, keďže veľkú časť dňa ste osamote, píšete a študujete. Treba ten sociálny život vyrovnávať – vyhľadávať pozitívnych ľudí, mať stabilný vzťah. Ja rád chodím do hôr, možno to súvisí s tým, že tam je málo ľudí.“

Za značku autora nepovažuje žáner, ale meno, čo je zároveň podľa neho tá najväčšia výhoda. „Nechcem sa vymedziť žánrovo, príde mi to neslobodné.“

Nevylučuje, že by sme jedného dňa mohli chytiť do ruky humoristicky ladenú knihu od Kariku. Avšak skôr sa prikláňa k detskej literatúre, pretože má množstvo materiálu z prostredia samosprávy, kde zažil silné veci. Ktovie, teraz čítame „karikovské“ trilery a o pár rokov neskôr budú možno naše deti čítať „karikovské“ rozprávky na dobrú noc.

autorka článku: Veronika Mráziková
zdroj fotografie: knihozrut.sk

Zdieľajte článok

Komentáre:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.