Riziko povolania novinára

Byť novinárom v dnešnom svete je veľkým rizikom. Príliš veľa novinárov či redaktorov už bolo zavraždených kvôli článkom o veciach, ktoré kompromitovali, ľudí, ktorí majú moc. Kto sa rozhodol túto prácu robiť, musel sa narodiť s neskutočne veľkou odvahou a láskou k tomuto povolaniu.

Písanie sa stalo vášňou pre mnohých ľudí. Práve títo ľudia na to najviac doplatili. Nie výpoveďou, ale životom. Svet tak prišiel o veľa potencionálnych novinárov, ktorí svojou profesionalitou a dravosťou chceli ukázať pravdu. Všetky krajiny, v ktorých sa takéto vraždy stali, tomu chcú zabrániť. Väčšinou sú to však len prázdne slová. A tak sa tieto vraždy dostali do akejsi fiktívnej kolónky s označením „nevyriešené”. Ľudstvo na ne po čase zabudne a o pár rokov už nebude ani chýru, ani slychu o týchto významných novinároch.

Politkovská a mnoho ďalších

Takýmto spôsobom bola zavraždená novinárka Anna Politkovská. Táto významná ruská žurnalistka viedla známu kritiku voči prezidentovi Vladimírovi Putinovi a jeho postupe vojny v Čečensku. V knihe o čečenskom konflikte zverejnila násilnosti proti civilistom, ktorých sa masovo dopúšťali ruské jednotky. Bola zavraždená 7. októbra 2006 pred svojím domom v Moskve. Tento čin vyvolal rozhorčenie ako v Rusku, tak aj v iných krajinách po celom svete.

V prípade Anny Politkovskej bolo doposiaľ zatknutých desať ľudí. V decembri 2012 bol za podiel na jej vražde odsúdený moskovský expolicajt Dimitrij Pavljučenkov na 11 rokov väzenia. Pavljučenkov, ako náčelník sledovacieho útvaru moskovskej polície, nechával podľa obžaloby Politkovskú sledovať a detailne zaznamenal jej denný rozvrh. Informácie potom predal vrahom. Kto je však hlavnou postavou, ostáva naďalej ukryté pod rúškom tajomstva.

Záhada ruského Forbesu

Známejšou „ruskou novinárskou vraždou” je smrť Paula Klebnikova, amerického občana pôsobiaceho v Rusku, ktorého zavraždili v roku 2004. Paul Klebnikov pôsobil v čase jeho zavraždenia ako šéfredaktor ruskej edície Forbes. Pred smrťou stihol ešte povedať, že si nie je vedomý nijakého dôvodu, pre ktorý by sa mohol stať terčom útokov na novinárov. „Útok určite nesúvisí s ničím, čo bolo publikované. Keď Paul na niečom pracoval, s nikým o tom nehovoril,” tvrdí generálna riaditeľka Axel Springer Russian Irina Silajeva. Paul Klebnikov sa totiž od februára 2004 nezaoberal žiadnou investigatívnou prácou a „nehrabal sa v ničom citlivom”.

Podľa vydavateľa však mohlo ísť o „preventívne opatrenie” osôb, ktorým sa nepáčil projekt média. V životnom štýle Klebnikova všetko nasvedčovalo tomu, že sa necítil byť ohrozený. „Paul bol nezávislý, veľmi profesionálny novinár, ktorý vždy hovoril pravdu. Preto niet pochýb, že umrel preto, lebo hovoril pravdu,” uviedol bývalý generálny riaditeľ ruskej televízie NTV Boris Jordan.

Riziko povolania novinára

Prípad írskej novinárky

Rusko však nie je jediná krajina, v ktorej boli zavraždení významní novinári. V Dubline bola v roku 1996 zavraždená írska investigatívna novinárka Veronica Guerin. Jej vraždu si objednali drogoví díleri. Po čase svojho pôsobenia v oblasti žurnalistiky sa zamerala najmä na články o zločinoch. Písala otvorene, štýlom, ktorý sa dovtedy v írskych novinách nepoužíval. Jej články boli hlavne o dublinskom podsvetí a heroíne, ktorý bol v tom čase v Dubline veľmi obľúbený a rozšírený. Jej zdrojom bola írska polícia, ale aj kriminálnici, ktorých oslovovala na dublinských uliciach. Cez svojho hlavného informátora Johna Traynora sa dostala k drogovému bossovi Johnovi Gilliganovi. Zo svojich špinavých obchodov s hašišom mal zisk odhadovaný na 16,5 milióna eur.

Veronica Guerinová sa pokúsila získať rozhovor s Gilliganom. Chcela, aby verejne vysvetlil zdroj svojho nákladného životného štýlu. Po následnom zbití, vyhrážaní a postrelení, sa Veronica nevzdala. Sľúbila, že sa nedá zastrašiť a bude naďalej pokračovať vo svojej práci. Odvaha pokračovať v tomto riskantnom výskume sa jej stala osudnou. Dňa 26. júna 1996 sa vracala domov zo súdu, zastala so svojím autom na jednej z frekventovaných svetelných križovatiek na červenú. Zozadu k nej prišiel veľký motocykel s dvoma jazdcami, vodič prudko zabrzdil a spolujazdec ju šiestimi výstrelmi zblízka zastrelil.

Slovensko nie je výnimkou

Aj keď Zuzana Piussi nepracuje priamo v oblasti žurnalistiky, nakrútila politický dokumentárny film o čiernych dierach v slovenskej justícii, o stave práva na Slovensku a o odstraňovaní „neposlušných”. Práve preto je dôležité spomenúť tento aktuálny prípad. Film Zuzany Piussi Nemoc tretej moci (2011) obsahuje scénu so stretnutím a rozhovorom Zuzany Laukovej so sudkyňou Helenou Kožíkovou. Za túto scénu teraz Zuzana Piussi čelí hrozbe trestného stíhania a hrozia jej dva roky väzenia. Helena Kožíková podala žalobu a žiada finančné odškodnenie vo výške 30 tisíc eur. Podľa vlastného vyjadrenia Piussi tvrdí, že nikoho nepoškodila, pretože jej nešlo o konkrétne osoby, ale o zverejnenie dokumentu, informujúceho verejnosť o chode justície na Slovensku.

Prípad filmárky Zuzany Piussi zaujal šéfa českej diplomacie Karla Schwarzenberga. „Nakrútila skvelý film,” povedal, „ak bude zaň potrestaná, vrátime sa o 25 rokov naspäť.” Taktiež bývalý minister vnútra Daniel Lipšic sa na adresu Piussi vyjadril, že ak bude potrebné ju zastupovať, rád sa na to podujme. Ďalej sa v dokumente objavujú prípady sudcu Milana Ružičku alebo prípad Juraja Majchráka, či najznámejšieho kritika Štefana Harabina. Tento prípad, ako aj mnohé iné, vypovedá o tom, že sloboda slova na Slovensku v skutočnosti neexistuje.

Organizácie, ktoré chránia novinárov

Existujú dve známe organizácie, ktoré sa zaoberajú ochranou novinárov, ochranou slobody tlače a informovanosti o novinárskom svete a úmrtiach, ktorých počet stále stúpa. International Press Institute (IPI), sídliaca vo Viedni, je globálnou neziskovou organizáciou, ktorá sa venuje podpore a ochrane slobody tlače a zlepšeniu žurnalistickej praxe. Bola založená v roku 1950 a má členov vo vyše 120 krajinách. Podľa jej informácii v uplynulom roku pri výkone svojho povolania zahynulo najviac novinárov za posledných 15 rokov. Najnebezpečnejšou krajinou bola minulý rok Sýria, kde ich zahynulo až 33. Druhou je The International News Safety Institute (INSI), mimovládna organizácia, taktiež zameraná na bezpečnosť žurnalistov a ľudí pracujúcich v mediálnej oblasti odhodlaná bojovať proti prenasledovaniu novinárov po celom svete. Podľa výskumov INSI bolo v uplynulom roku zabitých 159 žurnalistov. Najviac novinárov bolo zabitých práve v Sýrii, v ktorej naďalej pretrváva krvavá občianska vojna.

Vraždy novinárov, zmiznutia ľudí pracujúcich v mediálnej oblasti, nezmyselné odsúdenia – dodnes neobjasnené veci. Problém, ktorý na svete pretrváva a naďalej bude. Ani jedna z vrážd nebola nikdy riadne objasnená, ani o to nebola prejavená skutočná snaha.

autorka článku: Adriána Majerčínová
zdroj ilustrácie: Angelo Lopez

Zdieľajte článok

Komentáre:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.