Túto otázku si položia všetky vysoké školy, ktoré majú v roku 2014 prejsť komplexnou akreditáciou. Akreditačná komisia sprísnila podmienky, za ktorých by mal byť udelený titul univerzita a tiež štátne dotácie.
Naposledy akreditácia prebehla v roku 2009, kedy po prvých výsledkoch titul univerzita obhájilo 7 škôl, ďalších 11 dostalo čas na odstránenie nedostatkov. A tak v súčasnosti máme 36 vysokých škôl, z toho 18 univerzít.
Nové kritériá Akreditačnej komisie by mali viesť k zlepšeniu kvality vysokých škôl. Predseda AK Ľubor Fišera má návrhy poslať ministerstvu, potom sa k nim vyjadria rektori škôl a Rada vysokých škôl. Neschválenie sa však neočakáva, keďže samotné ministerstvo participovalo na ich príprave. Po novom by sa mali vysoké školy deliť na Univerzity, Vysoké školy a Vysoké školy odborné. Každá vysoká škola musí mať svoju knižnicu, študovňu a prístup k internetu, čo, samozrejme, platí aj pre ich detašované pracoviská. Sprísnia sa aj kritériá publikovania.
Ďalšie zmeny sa týkajú garantov a pedagógov. Nedávna novela zákona o vysokých školách, ktorá dovoľuje učiteľovi mať tri rôzne pracovné úväzky, z toho jeden plný, prichádza čiastočne do rozporu s podmienkami AK. Medzi ne patrí aj to, že ten, kto garantuje program na danej univerzite, musí byť na nej zamestnaný na plný úväzok. Takisto jeho pracovný čas nesmie presiahnuť 69 hodín. Jeden pedagóg nesmie viesť viac ako desať bakalárskych a diplomových prác. Kvalitu študijného odboru majú zabezpečovať traja profesori alebo docenti na plný úväzok, študijný program druhého a tretieho stupňa minimálne jeden riadny profesor.
Čo sa však stane s vysokými školami, ktoré akreditáciou neprejdú, nevie zatiaľ nikto odhadnúť. Alternatívou by mohol byť príklad z Helsínk, kde sa zlúčili tri školy, ktoré následne dostali finančnú injekciu od štátu. Zefektívnenie systému financovania má tak naplniť očakávania nielen kvality škôl, ale aj školských zariadení. Takéto priame financovanie má byť predovšetkým účelové a adresné.
autorka: Michaela Barnová
