Kde bolo, tam bolo, kdesi na polceste medzi študentským domovom Nitra (zvanom ,,Božena”) a oázou radosti a spokojnosti všetkých smädných (Pifa Barom), stojí prítulná breza.
Už ako malá robila okoloidúcim radosť, a tak jej neubližovali. Vďaka žiakom z neďalekej strednej odbornej školy, ktorí ju pravidelne zavlažovali teplou, žltou tekutinou plnou živín z desiaty,
rástla brezička do krásy. Prišla do puberty a nastal problém. Nevedela, akým smerom sa má v živote uberať. A tak sa prudko naklonila do strany smerom ku chodníku. Neskôr sa z nej stala narcistka a odvtedy má hlavu s korunou stále nahor. Našli sa aj historické dokumenty o tom, že breza je len srandistka. Vraj to celé urobila kvôli neďalekej policajnej stanici, aby sa jej členovia s vysokým IQ mohli čudovať. Tak, či onak, mnohí by jej zakrivenie nazvali hendikepom. Ona je ale optimistka a má rada ľudí. Veľakrát sa stane, že si ju okoloidúci nevšimne a popri esemeskovaní do nej narazí. Robí to naschvál? Nie, ona je len veľmi prítulná. Okrem telesného postihnutia má aj mentálne. Lekári u nej diagnostikovali pokročilé štádium schizofrénie. Občas si o sebe myslí, že je bútľavá vŕba. No za to môžu sčasti aj študenti vracajúci sa z Pify. Neraz sú spoločensky unavení, a preto sa oprú či dokonca prevesia cez brezu. Ona sa k nim s radosťou pritúli a podporí ich v tejto ťažkej životnej situácii. Keďže majú rozmazané videnie, nevedia, že je to breza a začnú sa jej spovedať ako bútľavej vŕbe. Neverili by ste, čo všetko prezradia. Naša breza je však správna vŕba, a teda nič nevytára. A takto veselo si táto schizofrenička nažíva, a aj bude, pokiaľ neprídu chlapci z technických služieb mesta Nitra a nevypília ju.
autor článku a fotografií: Igor Roško
